Lidský úděl 3.: Hrozba války (1959)

| Ninjin Club |Neviem, či som bol pred rokom v trocha inom emocionálnom rozpoložení pri pozeraní prvého dielu, alebo je dvojka jednoducho lepšia. The Human Condition II: Road to Eternity je strašne ťažký film. Spoločne s hlavnou postavou divák zažíva veci, ktoré rezonujú a na ktorá hlavná postava len tak nezabudne. Zároveň ale Kobajaši divákovi sprostredkuje scény odľahčujúce; celá sekvencia s Kajiho ženou pri okne je totálne dychberúca. Rovnako ako aj záverečná scéna bitky. Smekám. Brutálna kinematografia. ViacTU.| Hodnotenie: 10/10 |

Japonský spisovateľ Junpei Gomikawa vydal svoj  rozsiahly román "Ningen no jôken" v roku 1958 a námet okamžite oslovil režiséra Masaki Kobayashiho. Vzniklo vysoko oceňované rozsiahle dielo z druhej svetovej vojny, kedy bolo Japonsko fašistickým štátom. Epické dielo sleduje mladého pacifistu a socialistu Kajiho, ktorý sa snaží prežiť v totalitnom zriadení. V druhej časti ( TV stanica AMC ho u nás odvysielala ako dve časti ) je Kaji konfrontovaný s japonskou vojenskou mašinériou, je odvedený do armády a nielenže je poslaný do boja proti sovietskej armády, bojuje aj proti praktikám v jej vnútri.

S logikou u vojska daleko nedojdeš.Humanista a možná taky trochu komunista Kaji dostává přes držku nikoliv jen v přeneseném slova smyslu, nýbrž i doslova, ale snad jen z vůle scénáristy kupodivu stále žije. Pozici dobráka v pracovním táboře vyměnil za hodnost vojína, kancl za armádu, aby společně s neviditelným majorem Kobajašim poněkud didakticky provedl diváka vším tím, co z protiválečných filmů dobře známe - buzerací, šikanou, tupým militarismem, naivním nacionalismem. Mašinérií, v níž se se ztrátami na lidských životech počítá.  Nepatrně slabší než první dvoj-film hlavně proto, že hrdina řeší stále stejnou lidskou blbost, jen v obměněných a paradoxně méně atraktivních kulisách.Všichni musíme umřít... Někdy.

[3,5*]"Jetoznamenie,žebysomnemal?Áno!Konieckoncov,človekmôžezomrieťkedykoľvek."Monumentálne pojatá vojnová dráma v krásnom obrazovom stvárnení, s vysokou informačnou hodnotou a so skvelým Tacujaom Nakadaiom v hlavnej role Kajiho. Jednotlivé diely s hodnoteniami:3. (103'): 3,5*     Kajiho japonskí nepriatelia napokon uspejú a Kaji ako supervízor v pracovnom tábore konči a je povolaný do vojny. Najskôr však musí absolvovať nesmierne tvrdý vojenský výcvik vo výcvikovom tábore, v ktorom sa s nikým nemaznajú. Najmä keď sa to tu priam hmýri vypláchnutými zelenými mozgami, so zvrátenou záľubou ubližovať slabším jedincom (inak neprestávam žasnúť nad prapodivným zvykom vyššie postavených Japoncov fackať svojich podriadených, či už sa jedná o dôstojníkov, alebo dokonca aj o vrchnú sestru). Kaji, zocelený poslednými udalosťami, tu už vystupuje ako neohrozený hrdina, ktorý sa, ak treba, vie postaviť aj na obranu nespravodlivo ubližovaným. Poriadny rozruch v tábore vyvolá návšteva Kajiho manželky Mičiko (také niečo sa tam snáď ešte neudialo), čo Kajimu aspoň na chvíľu umožní zabudnúť na krušné časy, ktoré v tábore prežíva. Tým vojenským výcvikom (a najmä tou dejovou linkou so šikanovaným regrútom) mi tento diel pripomenul filmFull Metal Jacket (1987)(že by tu Kubrick  čerpal inšpiráciu?). Z trochu iného súdka sú potom zaujímavé scény s krásnou sestričkou v nemocnici, kde sa Kaji zotavuje po vážnych zdravotných problémoch.4. (75'): 3*     Kaji dostáva na starosť nových regrútov (schválne nepíšem mladých, pretože niektorí tu majú prekvapivo vysoký vek) a opäť sa musí neraz postaviť na obranu svojho "stáda" (tentokrát trochu oddanejšieho) a hájiť spravodlivosť voči bande retardov. Tentokrát ide "pre zmenu" o idiotské zelené hlavy, veteránov, ktorí trápia nováčikov len tak pre zábavu. A keďže veteránom nie je Kajiho ľudský prístup ani trochu po vôli, svoje si od nich užije aj on (nechá sa nimi tĺcť a ani nemukne). Takéto vnútorné boje Japoncov pôsobia v celkovom obraze vojny proti vonkajšiemu nepriateľovi značne bizarne. Výcvik sa v závere dielu končí a prichádza skutočná vojna. Kaji sa so svojou jednotkou zakope a čaká na útok Červenej armády. A ten sa napokon privalí s takou mohutnou razanciou, že po ňom ostane iba hŕstka preživších na pokraji šialenstva, ukrývajúcich sa v noci v dierach. Ten záver je veľmi pôsobivý a aspoň čiastočne vyvažuje trochu mdlý dojem z menej záživného dielu plného žabomyších vojen."Mičiko, spravíš mi ešte poslednú láskavosť?" "Čokoľvek, o čo ma požiadaš. Prišla som len kvôli tebe." "Uvedomujemsi,žejezima,alechcelbysom,abysisavyzlieklaapostavilasaktomuoknu.Musímťavidieť,atocelú.Chcemsitenobrazvypáliťdomysle."

V týchto dieloch sa Kaji dostane do armády, takže môže svoje idealistické komunistické zmýšlanie uplatniť tu. Ale narazí snáď ešte viac ako keď viedol pracovný tábor. Kaji absolvuje krutý výcvik v štýle vymývania mozgov vo Full Metal Jacket. Do tej chvíle som Kajimu stále fandil. Ale v treťom diely dostane Kaji zase pod svoje krídla niekoľkých vojakov na ktorých sa snaží uplatniť ľudskejší výcvik, čo je ešte ok, ale zároveň sa naďalej nechá od ostatných mazákov mlátiť, čím mi už Kaji začal liezť na nervy. Pointa je znova o tom, že Kajiho humánne metódy sú v týchto podmienkach nepoužiteľné. Behom týchto častí mi celé toto dielo začalo silne pripadať ako nepokrytá antikomunistická agitka. 7/10.