Lidský úděl 5.: Přeskočit smrt (1961)

| Ninjin Club |V druhom dieli mi prišlo, že Kaji viac trpí v sociálnych vrstvách, čiže ma to bavilo o štipku viac. Tu hlavná postava trpí skôr fyzicky, obetúvava sa za druhých a má nádej, že sa raz vráti k svojej manželke. Ku koncu filmu už je tak vyčerpaný a tak mimo, že si myslí, že sa mu to naozaj podarilo. Srdcervúca cinema. Pár momentov sa našlo, kedy som iba zatajil dych a s otvorenou hubou pozeral na obrazovku. Kobajaši bol kráľ, precíznosť réžie v jeho rukách je v tejto trilógii na absolútnom maxime. Povinnosť pre všetkých milovníkov ázijskej kinematografie. ViacTU.|Hodnotenie: 9/10 |

Keď japonský spisovateľ Junpei Gomikawa napísal rozsiahly román "Ningen no jôken", námet okamžite oslovil režiséra Masaki Kobayashiho a vzniklo vysoko oceňované rozsiahle dielo z druhej svetovej vojny, kedy bolo Japonsko fašistickým štátom. Epické dielo sleduje mladého pacifistu a socialistu Kajiho, ktorý sa snaží prežiť v totalitnom zriadení. V tretej časti ( TV stanica AMC ho u nás odvysielala ako dve časti ) je Kaji konfrontovaný so sovietskou mocou v zajateckom tábore a stráca všetky ilúzie o jeho socialistickom zmýšľaní. Pre mňa azda najlepší diel, Kajiho vnútorné monológy sú silným odzrkadlením jeho duše a v podstate duše mnohých, ktorí uverili správnosti sovietskej myšlienky.

SPOILERYNemůžu tomu uvěřit. Rudá armáda by netýrala civilisty.Kobajašiho série je monumentální nejen rozsahem, v 5.-6. části šťastně rozšířená o úžasné exteriéry vůči okupační armádě nelítostné čínské přírody, kvalitou zpracování a především záměrem, který se odhalí každému, kdo spolu-absolvuje všechny úseky cesty:prezentovat lidský úděl v jeho nelidské formě, válečnou mašinérii v jeho nenasytné nevybíravosti. Zprvu idealistický, dobře krmený a privilegovaný intelektuál nyní konzumuje šneky, potom odpadky a nakonec nic. Citáty filozofů nahrazuje rezavým řetězem a s oponenty nediskutuje, anýbrž zakrvácené topí v žumpách. Funkcionář, voják, uprchlík, vězeň, Kajiho kariérní růst se logicky završuje v ledové pustině lednového Mandžukua. Bože, buď milostiv ke všem, kdo to mají naživo.Vracím se domů. Už to není daleko.

Předchozím dvěma dílům jsem vysoké hodnocení nedal; ač určitě mají co říci a jsou vcelku zajímavé, nepřesáhly stupnici lehčího nadprůměru. Ale na tuto závěrečnou část je vyloučeno superlativy šetřit. Tříhodinová odysea obyčejného japonského vojáka (vynikající T. Nakadai), který má jen obyčejnou lidskou touhu přežít, přenese na diváka olbřímí pocity zmaru, zoufalství a deprese. Ani nepamatuji, jestli nějaký "válečný" film ve mně vyvolal takto silné pocity, které rezonovaly ještě několik dní po projekci. Z hlediska "válečných" filmů velmi silný a intenzivní zážitek psychicky velmi vyčerpávajícího rázu.

[4,5*]"Mičiko.. som vrah. Tieto ruky, ktoré ťa kedysi hladili, chladnokrvne zabili muža."Monumentálne pojatá vojnová dráma v krásnom obrazovom stvárnení, s vysokou informačnou hodnotou a so skvelým Tacujaom Nakadaiom v hlavnej role Kajiho. Jednotlivé diely s hodnoteniami:5. (90'): 4,5*     Už som ani nedúfal, že po najslabšom štvrtom diele prídu dva takéto skvelé diely, ktoré sú úžasným zavŕšením tejto historickej epopeje. Piaty diel (a aj veľká časť šiesteho) má dosť odlišný charakter ako ostatné diely (taký road-movie). Po tom, ako sa Kajimu a ďalším dvom spolubojovníkom, ktorí prežili predchádzajúci masaker, podarí vykradnúť sa z krvavého bojiska, stráženého Červenou armádou, vydajú sa na dlhočiznú a strastiplnú cestu "domov". Na nej stretávajú ďalších utečencov (vojakov i civilistov), ktorí sa ku skupine pridávajú a inokedy ju zase opúšťajú. Kaji, ako prirodzený vodca, si opäť berie celú skupinu (so ženami, deťmi a starcami) na zodpovednosť, ale ani on nedokáže zabrániť tomu, aby v tomto "pochode smrti" ľudia mreli ako muchy. Ohromne atmosferické je najmä to blúdenie lesom s neustálym bojom o jedlo a o prežitie. Keď konečne vyjdú z divočiny, zdanlivo nevyčerpateľného Kajiho v čele sprievodu prenasleduje (okrem hrozných spomienok a výčitiek) už len malá hŕstka tých, čo to peklo prežili. A keď sa už zdá, že sú z najhoršieho vonku, čaká ich "prívetivé" privítanie "priateľských síl", a k tomu ešte neľútostné boje s ozbrojenými skupinami rozzúrených farmárov (čínske milície). Idylka v opustenej dedine (pečie sa prasiatko, krásna deva sa kúpe) je ako z iného sveta, ale je jasné, že nemôže trvať dlho. Po úteku pred ďalšou skupinou rozzúrených farmárov sa naša skupina dostáva do japonskej základne, na ktorú akoby vojna úplne zabudla.6. (100'): 4,5     Záverečný šiesty diel je poriadne bezútešný, plný zúfalstva. Kajiho skupina napreduje vo svojej nekonečnej púti, na ktorej stretáva rôznorodé skupiny ľudí. Prichádza k nepríjemnej konfrontácii s ďalšou bandou japonských vojnových fanatikov, zakopaných v lese, či k nečakanej prestrelke s ruskými vojakmi. Napokon doputujú do osady obývanej japonskými osadníkmi, najmä zúfalými ženami, ochotnými spraviť čokoľvek, aby prežili a dostali sa domov (pôsobivá scéna hromadného milovania sa). A tu sa Kajiho dlhé putovanie končí, keď je zajatý Rusmi a po pracovnom, koncentračnom a výcvikovom tábore sa ocitá aj v tábore zajateckom. V ňom sú zajatci využívaní na otrocké práce, pri ktorých odpadávajú od únavy, hladu a chorôb, pričom sa nablízku spieva Kaťuša. A nebol by to neúnavný a statočný Kaji, keby sa zase nepostavil za celú skupinu a nezastával sa tých slabších. Aj v zajateckom tábore sa v radoch japonských zajatcoch nájdu podliaci, ktorí tam majú isté privilégia (prekladateľ) a ostatným ten pobyt poriadne strpčujú (Kaji si opäť vytrpí svoje). Keď je už Kajiho situácia taká zúfalá, že už nemá čo stratiť, rozhodne sa pre útek (samozrejme potom, ako sa vysporiada s najväčším japonským hajzlom). A tak znovu s neuveriteľnou výdržou pokračuje vo svojej nekonečnej púti, tentokrát osamotený, so vzhľadom zúboženého žobráka."Ak však väzeň opäť poruší vojenskú disciplínu, bude tvrdo potrestaný! Fašistický japonský samuraj!"