Ivanovo dětství (1962)

«Ванюша,нупоймиты,дурачок,нонетвоёэтодело-война.»     ("Vaňuša, veď pochop, hlupáčik, vojna nie je tvoja vec.“)Neobvykle pojatá, silne sugestívna vojnová dráma, v ktorej sa prelínajú krásne poetické obrazové výjavy (snové, alebo reálne) s drsnou a krutou skutočnosťou vojny (nezmyselnosť a krutosť vojny je podtrhnutá absurdnými scénami, akou je zmätený dedko v ruine domu). Zásadnú rolu pritom zohráva skvelá čiernobiela kamera (Vadim Jusov), ktorá mimoriadne pôsobivo podáva tú realitu (úžasné nočné brodenie močiarom) i tie sny. Aj v takých ťažkých, neľudských podmienkach si sympatickí hrdinovia filmu dokážu zachovať ľudskosť a láskavosť a dokonca sa tam rozvíja i jemná romantická línia (milá okaňa Maša v podaní Valentiny Maljaviny). Veľmi sympaticky pôsobí i hlavný hrdina Ivan (presvedčivý Nikolaj Burljajev), veľmi svojhlavý chlapec   («Я сам себе хозяин.» «Хозяин. Горе ты моё.»),   zoceleny pre nás nepredstaviteľnými krutosťami, ktorými si musel ako dieťa prejsť   («Ему столько пережить пришлось, что тебе и не снилось.»).   Drobné výhrady mám akurát k záveru, ktorý je síce sám o sebe veľmi silný, ale v spojení so zvyškom filmu pôsobí akosi nesúrodo, akoby tam bolo medzi tým niečo vystrihnuté (zamrzelo ma napríklad to, že o ďalšom osude postavy Maši som sa nedozvedel nič, podobne ako aj o ďalších dôležitých postavách, o ktorých sú len krátke zmienky).«Такмычто,теперьвдвоёмпойдем?» «Нет,втроём.Онснамипойдёт.Атынеулыбайся.Инесмотринаменякакбараннановыеворота.»     ("Tak my teraz čo, pôjdeme dvaja?“ „Nie, traja. On s nami pôjde. A ty sa neusmievaj. A nepozeraj sa na mňa ako baran na nové vráta.“)

....kto nechápe význam slova komorný - tu to pochopí...bolo to hrooozne KOMORNÉ.....príbeh iste nie zriedkavý (chlapec vo vojne príde o rodičov), ale spracovanie aj po rokoch pre mňa nestráviteľné .....v dnešnom svete by mu dali nálepku ADHD....vtedy??...neviem....pôsobil nevychovane ako taký rozmaznaný malý zmrd....vôbec sa nečudujem, že pri premietaní sa to vtedy súdruhom nepáčilo....mali by aj môj hlas ...csfd 80%

| Mosfilm |Tarkovského debut bol trocha iný, ako jeho ďalšie filmy, no už tu bolo cítiť, že ten človek vie, ako previesť svoju víziu v koherentnom štýle a už vtedy mal cit pre takmer všetky zložky filmárčenia ako takého. Dlhé, nestrihané zábery na v podstate hocičo, kde to klasicky naberie nuáncie patriace k tomu, nádherá čiernobiela kompozícia, múdre využívanie mizanscény a jeden prekrásny pohľad dvoch ľudí bozkávajúcich sa nad priekopou, najlepšia scéna filmu. Neohúrilo ale dostatočne. ViacTU.| Hodnotenie: 6/10 |

Můj úvod do tvorby Andreie Tarkovského. Neřekl bych, že mě film úplně na sto procent ohromil, ale dovedl mě k alespoň lehkému obdivu Tarkovského stylu. On je mistrem filmového vyprávění. Každý záběr vypráví vlastní příběh bez nutnosti dialogů či monologů, což je hlavní pohonnou hmotou, ale zároveň i kamenem úrazu celého filmu. Jeho největší slabinou je totiž dle mého jeho scénář, který mě až na postavu Ivana (jehož čas na plátně je navíc až žalostně malý) nijak zvlášť nenadchl. Avšak kvůli práci s kamerou, která je na svou dobu přelomová určitě stojí film za zhlédnutí.

Ač nezpochybňuji Tarkovského nadání, nemohu se ubránit pocitu, že je to s jeho filmografií jako na houpačce. I v tomto debutu lze zajisté pozorovat klasický rukopis v podobě působivé práce s kamerou, hutné atmosféry i zručného vedení herců. Nicméně nekompaktní příběh na pozadí nazi invaze je zkrátka těžce nezajímavý a empatie k hlavní postavě, jakožto jejímu osudu, si lze jen horko těžko vypěstovat. Ve svých pozdějších dílech, kdy Tarkovskij promloval k divákovi skrze nekonvenční obrazovou kompozici, to fungovalo, zde nikoliv.