Život je krásný (1997)

Letterboxd TOP500 Random Roulette - #55Život v tomto filme nie je krásny, ten nadpis je iba zavádzajúci :D Páči sa mi ten kontrast medzi oboma polovicami filmu, pretože keď som pozrel prvých 40 minút, tak som si myslel, že sa budem pozerať na odľahčenú komédiu. Avšak nálada sa v druhej polovici zmenila na trošku vážnejší tón a to ma veľmi prekvapilo. Netušil som totiž, že sa to bude venovať takej silnej téme.Roberto Benignitu predvádza výborný výkon a páči sa mi ako sa ten dej snaží aj cez tie všetky depresívne scény zdvihnúť náladu tou odľahčenou satirou. Celý film je v týchto žánroch pekne vyvážený a bolo mi to sympatické. Škoda, že počas konca som necítil potrebné emócie, ktoré mi mal ten film doručiť, ale tak čo už no. Udelím tomu8/10, pretože sa mi to aj tak páčilo.

Dôležitý a oceňovaný film Roberta Benigni, horko sladký príbeh o tom ako byť stále pozitívny a pozerať sa na svet detskými očami. Film má veľa geniálnych a dojímavých scén, za mňa vyberiem Guida, ktorý tlmočí nacistické pokyny z nemčiny, kde nerozumie ani slovo. Je to krásne, je to originálne, len časom už Roberto liezol na nervy a jeho "princeznička" už bola trošku veľa. Je to aj naivné a patetické, ale asi to takto bolo zamýšľané. Určite vrchol talianského tvorcu. "Toto je jednoduchý príbeh, a predsa nieje ľahké ho vyrozprávať, podobá sa rozprávke, je v ňom bolesť ale tiež veľa zázraku a šťastia".

Veľmi krásny, originálny a zaujímavý film o tom, čo ani Dante nevidel. Som rád, že sa mi ho počas jednej spomienkovej akcie podarilo zhliadnuť v kine. Bol som ohromený a dojatý. Tie zmeny nálad na škále od komédie po thriller sú šokujúce, ale nie v negatívnom zmysle slova. Film je spracovaný veľmi citlivo a dôstojne. Okrem nádhernej ústrednej myšienky ponúkaRoberto Benigniaj viacero geniálnych režisérskych nápadov (skok v čase rozprávania o niekoľko rokov, príjazd vlaku do tábora alebo sivá hromada v hmle). Jedno z tých filmových diel, ktoré treba aspoň raz v živote vidieť...

Roberto Benigni rozjásaně skákající po sedačkách Kodak Theatre okamžik poté, co jeho krajanka Sophia Loren přečetla jméno vítěze v kategorii nejlepší mužský herecký výkon, patří k nejpamátnějších momentů předávání Cen Akademie. Nejen že se Benigni stal prvním mužem, který Oscara vyhrál za roli v cizojazyčném filmu (právě Loren byla první ženou, za film Horalka), ale byl také teprve druhým hercem v historii, po Laurenci Olivierovi v roli Hamleta, který byl sám sobě režisérem oscarového výkon. Benigni vypráví o neodolatelně šaškujícím muži jménem Guido, který se zakouká do učitelky Dory a vyfoukne ji jejímu mocnému nabubřelému snoubenci. S naivitou, ale možná jen zatlačovaným smutkem komedianta, přehlíží Guido rostoucí projevy antisemitismu ve městě, a na nápis „Židům a psům zakázán“ odpovídá svým vlastním zákazem „Vizigótů a pavouků“. Ve druhé polovině odehrávající se v koncentračním táboře Benigni pochopitelně pracuje s velkou dávkou abstrakce, nadsázky a suspension of disbelief, film se nesnaží působit realisticky a musí od nejhorších věcí odvracet oči. Ale byť pro mnohé působil neuctivě, je to právě humor a výsměch, co poráží totalitní režimy.Více v knizeDevadesátky ve filmu.

Ďalší z filmov, ktoré som nevidel 100 rokov (naposledy ešte ako teenager) a povedal som si, že si ho po dlhom čase pripomeniem. V tom čase sa mi celkom páčil, ale musím konštatovať, že filmový vkus sa mi rokmi mení omnoho viac ako ten hudobný. Úprimne nechápem ako toto môže figurovať v prvej stovke najlepších filmov. Na komédiu je film málo vtipný (tých pár dobrých scénok nevyváži to množstvo trápnych). Na vážny film z obdobia druhej svetovej vojny je až príliš komediálne ladený. Ako divadelná hra by možno fungoval, ale ako celovečerný film je strašne rozťahaný a chýba mu tempo. Ďalší problém, ktorý tu vidím sú vizuálne nesympatické dve hlavné postavy. Guido sa celý čas chová ako idiot, ale vie to perfektne načasovať tak aby to fungovalo na jeho vyvolenú. Práve dobre premyslené načasovanie jednotlivých scénok spolu s hereckým výkonom malého chlapca vnímam pozitívne. Režisér to mal skutočne premyslené tak aby to pôsobilo autenticky. Čo však autenticky rozhodne nepôsobí je koncentračný tábor, z ktorého si Guido robí holubník a priemerne inteligentnému chlapcovi by veľmi skoro došlo, že mu otec nehovorí pravdu. Paradoxne práve druhá vážnejšia polovica filmu sa mi páči viac ako tá prvá. Za mňa lepšie dve hviezdy a 50% s vedomím, že najbližších 10 rokov tento film nemusím vidieť.