The History of Sound (2025)

Mescalje na plátne známy ako pomerne častévyhrievacie telesoústredného vykurovania, takže to bez problémov dá kamarátovi rovno do stredu odspodu. Našťastie, na rozdiel odVšetci moji cudzinci, film nemá až také vomitózne vplyvy a nestáva sa úplným dávidlom. Strieda sa tu írskejódlovanie s čistením trubiek, pričom Mescal najprv prečistí kamaráta, potom prejde nejaký čas, premaže aj ženu, následne zistí, že sa stalo niečo zlučké a tak zase spomína, ako čistil trubky kamarátovi. Nádherná scenéria dvoch pánskych naháčov smejúcich sa od šťastia je v protiklade so záverečným bôľom srdca z myšlienky na to, "čo by bolo keby" v sentimentalite z potenciálnych črevných výplachov.

Herecky aj technicky precízne natočený film, ktorý má všetky ingrediencie oscarovej drámy ... len akosi zabudol pridať srdce. The History of Sound vyzerá, znie a hrá sa presne tak, ako by sa od dramatického festivalového titulu očakávalo. Josh O'Connor opäť potvrdzuje, že patrí medzi hereckú elitu nastupujúcej generácie, a Paul Mescal mu nielenže stíha, ale miestami mu s prehľadom dýcha na krk (a to veľmi príťažlivo). Réžisér má cit pre dobu, vie kam postaviť kameru, aj kedy nechať hudbu zaznieť, čiže formálne je všetko na správnom mieste. Lenže … emócie sa akosi stratili niekde medzi jedným časovým skokom a druhým. Film sa odohráva naprieč niekoľkými desaťročiami, no „tok času“ pôsobí skôr ako keby sa udalosti odohrali behom jedného týždňa. Postavy sa presúvajú naprieč obdobiami bez toho, aby ich osud dokázal skutočne pohnúť alebo chytiť za srdce. Výsledkom je chladná dráma, ktorá by veľmi chcela byť hrejivá (ehm, teplá?). Film, ktorý sa tvári, že vás objíme, no nakoniec vám len letmo podá ruku a prchá preč. Technicky a herecky bezchybný, ale emočne až príliš zdržanlivý film. CELKOVO:6/10

přišlo mi, jako kdyby spojili několik filmů s gay tématikou do jednoho filmu. viděla jsem v tom: god’s own country (gay výlet do přírody, život na farmě), call me by your name (itálie), maurice (anglický venkov), zkrocená hora (manželka vypráví o gay výletě do přírody a… ten konec samozřejmě). celkově jsem, jako filmový specialista, perfektně uhádla, jak to nakonec dopadne. chtěla jsem si hezky pobrečet, ale nějak mi to nešlo? film mi připadal zdlouhavý, sice jsem se nenudila, ale bylo to takový „přeplácaný“. promiňte pane scénáristo. paul mescal a josh o’connor byli ÚŽASNÍ, moc se těším, až paul bude hrát paula mccartneyho. (byl fakt sexy, btw.) chtěla jsem tomu dát tři hvězdičky, ale to bych se cítila moc provinile, tak tomu nakonec dám lepší hodnocení. „Don’t die.“

Fádna, nezaujímavá, nemastná-neslaná (melo)dráma. Chápem, že Thierry Frémaux chce mať na červenom koberci herecké hviezdy, ale kvalita by mala byť prvoradá. Kvalitatívne toto jednoznačne nepatrí do hlavnej súťaže v Cannes. Vo Viennale som videl dva filmy, ktoré boli vo vedľajších sekciách Cannes a boli tisíckrát lepšie ako tento. Paul Mescal je decentný, ale neutiahne celý film. Josh O'Connor je dobrý, ale vo filme sa moc neohreje. Niekoľko pekných krajiniek a lokácií nedokáže zachrániť túto bezduchú zdĺhavosť. Komatózny film. Viedeň.

Historická gay romance odehrávající se na ploše mnoha let, procítěné herecké výkony, skvělá scénografie, téma folkové kultury, hezká hudba i kamera – zkrátka ukázka filmu, na kterém je technicky vše správně a který bude v příštím roce pravděpodobně bojovat o Oscary, ale který mě zároveň emočně nechal naprosto chladným. S trochou cynismu prakticky ryzí manifestace vtipu zeSouth Parkuo tom, že festivalové filmy jsou o „gay cowboys eating pudding“. [Cannes Film Festival 2025]