Sezam, otvor sa! (1974)

Orientálne rozprávky mali vždy svoje čaro a spĺňali, podobne ako aj táto, presne to, čo od rozprávky divák očakáva. Príbeh rozprávkovej inscenácie síce vyzerá, ako keby sa skladal z dvoch nezávislých línií, ktoré sa len náhodou pretnú v závere a bezproblémovo fungujú osve, ale to nebráni si ich aj tak vychutnať - aj Alibabu s pokladom, ktorého príbeh by sa pokojne mohol premenovať na O múdrej otrokyni, aj sultána so Šeherezádou so svojim verným kúpeľníkom. Kvitujem, že režisér Spišák sa vyvaroval infantilnému a inému situačnému humoru a ponechal príbeh v tradičnej orientálnej forme. Osadenstvo tvoria herci nitrianskeho divadla Andreja Bagara a hoci nejde vyslovene o elitu, väčšinou so svoje roly zastanú. Spomeniem aspoň Lenziho s umelými fúzami (neskôr už nosil vlastné) v pre neho tradičnej zápornej roli.(01.01.2026)

"Otrok otročí a pán panuje. Tak to bolo odjakživa." Televízna inscenácie z časov, kedy islam bolo niečo vzdialené, mohamedánske mená pôsobili exoticky a moslimovia v predstave scenáristu bežne pili víno. Je tu pospájaných hneď niekoľko tisícajednonočných príbehov, je to veľmi dobre zahrané hercami navlečenými v turbanoch a kaftanoch uprostred orientálnych kulís, ale čosi tomu chýba. Stopáž síce nie je nijako závratná, ale samotný príbeh odohraný bez humoru alebo iného oživenia ma trochu nudil. Tri oslice naložené olivovým olejom vo vreciach.(24.12.2023)