Rodná zem (1953)

“... a kým sa rizňa zbuduje, dievča sa v meste zopsuje!“ prehlási nekompromisne statný junák  hraný majstrom Valachom a hlavný hrdina sa vyberie za svojou milou do mravne skazenej, dnes by sme povedali liberálnej Bratislavy. V cieľovej destinácii vystúpi z vlaku, prejde cez Firšnál – Námestie Klementa Gottwalda – Námestie Slobody s podozrivo modernistickou budovou Slovenskej pošty (neskôr, v päťdesiatych rokoch  bola zatracovaná, keďže to nebol stalinský empír) a valí si to do Rusoviec, kde objavuje „rozjuchaných“ muzikantov a tanečníkov....
Film sa snaží spojiť počínajúcu komunistickú ideológiu s idealizovanými bukolickými obrazmi rurálneho Slovenska krátko po vojne. Pesničky sú pekné a mám ich rád, ale napríklad zo scény svadby Verony a hlavného hrdinu vypadli akékoľvek zmienky o náboženstve, hoci ono tvorilo u Goralov kvintesenciu života - nielen pri takom životnom sviatku ako je svadba. Okrem toho je film podľa môjho skromného názoru  totálne krojovo hypertrofovaný. Kroje, napríklad v našej oblasti – Tekov – Horné Požitavie v sviatočnom živote nosili najmä ženy, chlapi nosili obleky, lebo boli Amerikáni (do WWI) alebo pracovali vo Francúzsku/Belgicku (WWI-WWII). Proste vo filme sa znázorňuje to Slovensko, ktoré  by sme si chceli predstaviť, keď nás v zahraničí chytá homesickness (túžba po domove, nostalgia za domovom).

Patetická folklórna oslava SĽUKu a prehliadka národných piesní a tancov podobne akoRok na dedine. Tentokrát však navlečená na tenkú šnúrku vykonštruovaného príbehu "úderníka" Martina a Veronky na pozadí zbierania národných pokladov a hudobných talentov, plná chlapáckych rečí a prekáračiek. Produkcia je výborná, ale atmosféra je silne poznamenaná budovateľským entuziazmom socialistických súdruhov, ktorý sa okrem príznačných úderníckych rečí a obrazov úspechov, vkráda aj do štylizovaných piesní a vrcholí záverečnou priemyselnou prehliadkou, v ktorej pátos vyhadzuje poistky. Nesmú samozrejme chýbať monumentálne zábery tatranských končiarov a dolín za patrične veľkolepého hudobného sprievodu. Herci svojimi výkonmi do tohto rámca zapadajú vynikajúco a celok tak výborne ladí. Pre toho komu nevadia vypulírované ľudové orgie je to skvelý film. 70%

Neviem po koľkýkrát som už tento film videla, no vždy ma rovnako fascinuje. Všetko je tu krásne: piesne, tance, spev, kroje, krajina. Nebyť niektorých agitačných textov a záberov je aj teraz, po sedemdesiatich rokoch od jeho vzniku aktuálny. Plný energie a radosti. Neustále má uchvacuje aj pohľad na kaštieľ v Rusovciach, ktorého exteriér aj interiér bol vtedy v najlepšej forme, tak ako si ho pamätám. Ktovie či ho takto ešte niekedy zažijú aspoň naše deti. Vďaka teda za film, ktorý nám zachoval toľko krásy po vizuálnej aj hudobnej stránke. 90%

Zlátanina ľudoviek, krojov, záberov na naše veľhory a vysmiatych ľudí, ktorí sa tešia na ďalšiu scénu. Reklama pre folklórne súbory, určite treba oceniť dôkladnú choreografiu pri tancoch, vykrúcačkách. Film však nemá čo ďalšie ponúknuť, lebo načrtnuté príbehy či zápletky sú razom seknuté na ďalší šláger. Vysmiate budovateľské tváričky, ktoré sršia elánom a vzhliadajú k lepším zajtrajškom však veľmi trčia a so záverečným záberom na priemyselný park plný káblov, strojov, mašín zostáva pachuť, že o čom celá eskapáda mala vlastne byť.

Hned na začátku mne zaujaly ty děti, co vyprovázely písní tu holčinu. Ty hlasy mi k nim vůbec neseděly. Ale já nemám hudební sluch. Ano, celý film je asi jedno velké kýčovité představení o folkloru, ale to je mi fuk. Nádherná krajina, staré zvyky, a některé písničky se mi prostě líbily. A to tento druh filmů nepatří zrovna mezi mnou oblíbené. Tento však v sobě nese něco zvláštního. Snad ducha, snad něco jiného, nevím. A autoři do toho dostali dokonce jakous takous dějovou linii. Bohužel, snad v rámci této, z toho udělali místy prachsprostou agitku. Už jsem jen čekal a začnou zpívat o Leninovi nebo Stalinovi. Což je velká škoda zbytečně to snímek sundává o moc níže. Prostě berte celý film s mírným nadhledem.