Pštrosí večierok (1969)

Svedomie národa z rozhodujúcich rokov 20.storočia v jednej miestnosti. Množstvo, množstvo silných myšlienok, no jedna vec mi tak trochu vadí, respektíve nehrá mi tu. Toto bola de facto najslušnejšia hádka skupiny ľudí na najťažšie témy. V realite by si skočili do vlasov (slušne povedané) už dávno (alebo sme na tom už v spoločnosti tak zle, že už sa ani rozprávať nevieme?) "Tak sa napime na tvoju morálku Šerif, na takú morálku, ktorá nemá nijaké nevýhody." PS:Krasko666nesklamal pri návrhoch na slovenský film.

Takto si predstavujem výborný film - jedna miestnosť, zopár hercov a skvelé dialógy plné životných múdrostí. Keď sa ešte toho chopia herci s takou vervou ako tu Valach, Filčík, Dibarbora a Pántik (táto štvorica vyčnievala), vznikne z toho majstrovský kúsok o odkrývaní charakterov kedysi odvážnych mladých ľudí a čo s nimi spravilo 20 rokov života v totalite - pštrosov. Myslím, že lepší SK televízny počin sa sotva nájde, toto je fakt lahôdka.

"Ne sokolíci, ale pštrosy. Už máme svoj piesok, už máme tiché záhumienky plné jemného teplého piesku. Stačí skloniť hlavy a už nič nevieš, nevidíš, nepočuješ. Hlava je v sypkom bezpečí a nad pieskom trčí velebne strhnutý pštrosí trtáš.  My sme chceli lietať. Ako môže pštros lietať? Má krídla ale nie srdce".Skvělá konverzační inscenace napěchovaná velmi silnými myšlenkami o lidské zbabělosti a vypořádání se z vlastní minulostí. Hodnotné jsou i hereckých výkonů, z nichž bych vypíchl Gustava Valacha, jehož apely na lidské svědomí jsou jakýmsi katalyzátorem postupně gradujícího děje. V neposlední řadě bych zmínil režii Julia Pántika, jednoho z aktéru filmu, který má po všech stránkách nádech "nové vlny".

"Nech teda žije piesok, náš rodný kraj!"Bývalí gymnazisti sa zídu na stretávke po štvrťstoročí a reč sa stočí na chýbajúceho profesora, ktorý si vytrpel svoje od nacistov, pred ktorými ochránil svojich žiakov, aj komunistov, pred ktorými ho na oplátku neochránili oni."Mám rada mužov so zásadami, ale nesmú na nich trvať!"V herecky excelentne podanom televíznom filme sa hodnotí doba 50. rokov, postupne priznávajú maslá na hlave a ospravedlňuje vlastná zbabelosť pred sebou aj ostatnými."Seneca je lepší ako meprobamat!"Vynikajúca konverzačka vzniknutá v dojazde slobodnejšieho obdobia, nasledujúce dve desaťročia mohli tvorcovia o podobne silnom a otvorenom diele len snívať. Za päť sklených črepov v krvavej dlani."Ja nemôžem za to, že polárny kruh nie je pri Šamoríne!"

Vynikajúca pointervenčná komorná dráma prinášajúca polemiku a kritiku chýb socialistického režimu na pozadí pomaturitného stretnutia. Spolužiaci oktávy sú sociálny prierezom populácie, takže tu máme aparátčika, právnika, prekladateľku ale aj obyčajných ľudí, ktorí na prípade svojho bývalého profesora robia morálnu analýzu seba navzájom, ale vlastne aj spoločnosti ako celku. Takže čoskoro sa objavia výčitky a ospravedlnenia príčin neradostného stavu ako ľahostajnosť, strach či závisť, ktoré tvoria atmosféru povojnovej socialistickej spoločnosti vyrovnávajúcej sa s kolaborantami a zradcami. Produkcia je skromná, ale efektívna a dáva veľký priestor výborným hereckým výkonom slovenských hereckých elít podobne ako "12 rozhnevaných mužov".