Piková dáma (1973)

Novelu "Piková dáma" (Пиковая дама) napísal ruský básnik, prozaik a dramatik Alexander Sergejevič Puškin. Bola vydaná v roku 1834. Patrí medzi jeho najznámejšie diela. Nedávno som si ju prečítal, a dostal som chuť pozrieť si niektorú z jej filmových adaptácií. Napokon som siahol po čiernobielom televíznom snímku, ktorý v roku 1973 natočil režisér Vido Horňák. So svojim výberom som veľmi spokojný. Táto komorná inscenácia výborne vystihla podstatu a atmosféru Puškinovej literárnej predlohy. Nemalou mierou k tomu prispeli aj vynikajúce výkony slovenských hercov. Sedmička, trojka, eso - karty, ktoré mali byť kľúčom k výhre a šťastiu, doviedli mladého dôstojníka Hermanna k skaze a šialenstvu. ****

Dobrá televízna inscenácia s jemne mysterióznou zápletkou, ktorú však zo šedého priemeru vytrhávajú len výborné herecké výkony. Puškinov príbeh mladého dôstojníka, ktorý hoci nie je náruživý kartár ako jeho kamaráti, podľahne kúzlu tajomstva grófky Anny Fedotovny, čo vedie k sérii nešťastí, vrcholiacej tragédiou samotného hlavného hrdinu, už dnes asi neponúka žiadne posolstvo okrem výstrahy pred hazardom a poverčivosťou. Produkcia je priemerná takže hoci technicky všetko funguje, neposkytuje hercom takmer žiadnu podporu a atmosféru okrem plesu podfarbuje len ticho a skučanie vetra. Romantická linka je výborná avšak v rámci príbehu falošná a záverečná Hermanova tragédia je len naznačená a odbitá len ako zmienka v dialógu jeho kumpánov. Ako som už predoslal v úvode, herecké výkony sú výborné a Milan Kňažko a Emília Vášáryová s kolegami stvárnili svoje postavy uveriteľne aj keď s troškou divadelného pátosu.

Puškinova novela prevedená do televíznej inscenácie je zdarilé dielko, hviezdne obsadené a ešte lepšie zahrané. Rozjazd je slabší, ale záver, ktorý smeruje ku kartovému vyvrcholeniu, je už o inom. Zaujímavá atmosféra je ''narúšaná'' jemným humorom s obstarožnou grófkou vo výbornom podaní pani Melíčkovej.

Pekný hororík. Puškinov román som nečítal, ale pozerateľné to veru bolo. Až na pohreb starej grófky, kde herečka viditeľne dýchala. To si tvorcovia veru neustrážili

Prehrali sme celú dlhú zimnú noc...–––– Srdce hráča bije pre hru a nie pre srdce svojej vyvolenej dámy. Aj keď sa chvíľu môže zdať, že je to inak, už v polovici sa to vyjasňuje. Kartársky film od ruského klasika, nebolo to pre mňa jednoduché, ale dobré herecké výkony ma pri obrazovke udržali.