Osamělý muž (1970)

Charizmatický Michel Auclair v úlohe smutného novinára Sergea, ktorému už práca neprináša nijaké naplnenie, po druhýkrát sa rozvádza a s deťmi nemá nijaký vzťah. Pri návšteve svojej prvej manželky v psychiatrickej liečebni stretáva tajomnú mladú Clo, ktorá sa mu postupne vkráda nielen do hlavy, ale aj do života. Jean-Gabriel Albicocco zobrazuje tragickú amour fou, ktorá sa zrodila jednak z túžby po slobode, ale aj zo zúfalej potreby pocitu užitočnosti. Serge už vo svojej existencií nenachádza zmysel. Vo vzťahu k duševne chorej Clo si zamieňa lásku so snahou zachraňovať – cíti sa opäť potrebný, pretože tu pre niekoho môže byť. Dôsledkom toho sa Serge postupne odcudzuje nielen realite, ale aj sebe samému. Jedným z najsilnejších častí príbehu bola scéna, kedy sa Serge snaží Clo otvoriť, predstaviť jej kus svojej minulosti prostredníctvom starých fotografií a spomienok. Tieto a aj ďalšiesouvenirsskončia zakrátko v plameni, čím sa Serge nadobro vzdáva svojej minulosti. Postupne preberá Cloino vnímanie sveta a prepadá sa do nekonečnej ilúzie, čo je manifestované záverečnými scénami zobrazujúcimi dvojicu žijúcu na ostrove uprostred jazera. Trpiacemu Michelovi Auclairovi výborne sekunduje nepredvídateľná a krásna Ewa Swann. Snímka je úchvatne nasnímaná, kamera je nádherná. Quinto Albicocco pracuje s rozostrením, čo geniálne zvýrazňuje pokrivenie reality a prepad do ilúzií. Hudba je väčšinou nenápadná, elektroakustická. V tomto prípade je možné za súčasť soundtracku považovať aj jednotlivé zvuky lesa. V kombinácií so zvoleným spôsobom snímania tak vzniká premyslená reprezentácia sveta fantázie. Pri sledovaní som si občas spomenul aj na poviedkuIzbaJean-Paul Sartra. Bolestný a prepracovaný film.(29.04.2025)

(50%)(26.04.2025)