Očovské pastorále (1973)

Ani takú zdanlivo romanticko-idylickú aktivitu ako je chov oviec neobišla kolektivizácia, aj keď bača Pántik zarputilo vzdoroval súdruhom, sľubujúcim mu vedúcu funkciu, zástupy podriadených, tisíchlavé stáda, zázračnú mechanizáciu a dokonca vrtuľníky namiesto čuvačov."Žarty bokom, súdruh bača!"Namiesto sľubovaného aj tak nafasuje drevenú kolibu, hmotnú zodpovednosť a valacha Kronera, ktorý si tu vo vedľajšej roli strihol jednu zo svojich obvyklých vtipných ľudových postavičiek."Povolenie od predsedu nemáme! Ja som im povolil! Som tu hospodárom alebo nie?!"Bača má k novej dobe svojský postoj, nemá problém zahrať na fujare v kostole ani v socialistickom rozhlase a zachováva si hodnotový systém, ktorý nejde pod fúzy ani predsedovi družstva Mojžišovi, ani klasicky bodrému esenbákovi Polónyimu."Keď sa chlapi bijú, žandárov do toho nič!"Po krádeži oviec drží horalskú omertu a pátra po stratených zverenkyniach na vlastnú päsť, sekajúc popritom olovo do ilegálnej munície a finálne zúčtovanie narušuje obľúbenú predstavu o vždy hrdých a čestných slovenských junákoch."Mal som dovoliť, aby tie ovce ukradli?" "Nie, ale musíte ich chrániť legálnym spôsobom!" "Jáj, ale to by potom vrchári museli legálne kradnúť!"Veľmi dobrý sheepstern (trefný názov žánru od kolegu Mariusa), vynikajúco zahraný (zopár hercov predabovaných, Palúch Dančiakom a Gregorová tuším Hrivnákovou), aj folklór sa drží v rozumnej miere, nechýba stret starého a nového, pričom tomu novému sa ujde aj trochu kritiky."No, tak idem rovno do Jáchymova, bane vraj dobre platia..."Za štyri strely do sedacieho svalu.

Spočiatku socialistická štúdia bačovania sa postupne mení na osobnú drámu baču Goliana zachraňujúceho svoju bačovskú česť. Golian je hrdina-nehrdina, pretože hoc šafári všelijako, keď je nevinný tak to aj dokáže a ukradnuté ovce nájde. Aj keď stret so zlodejmi, nadriadeným agrotechnikom či vyšetrovanie nezaváňajú dobrou náladou, nájde sa tu priestor aj pre vtip. Veď slivovicu treba šetriť, lebo dezinfikovať treba aj zvnútra. Produkcia síce nie je hollywoodska, ale v československých podmienkach určite nadpriemerná. Herecké výkony Júliusa Pántika či Jozefa Krónera sú bezpochyby výborné. 70%

Zachariáš bol odmalička predurčený na povesť nemilosrdného alkoholika.K filmu si prvýkrát pričuchol ako vyziablý mladík a takisto vtedy si pričuchol aj k otcovím kapciam.Vtej chvíli ako jeho otec zbadal ako si jeho syn náramne užíva z jeho nevinnými topánkami šokovaný zbledol až skolaboval a okamžite bol hospitalizovaný,ale následne podľahol svojmu žiaľu zo svojho syna.Zachariáš hneď po tejto udalosti odchádza do Ameriky aj spolu s otcovími kapcami (tzv.galúskami).Tam,ale nepochodil a už o necelý mesiac sa vracia nazad na rodný statok.Vtých časoch sa stretáva s istým porno producentom Emiliánom.Dvojica sa do seba okamžite zamiluje no a vtedy sa začala Zachariášova zlatá éra.Spoločne potom postupne natočili filmy ako ,,Zlý hostinský,, ďalej ,, Čašník zo záhrobia,, či legendárnu komédiu ,,Vrchní to rád taky,, . Zdalo sa, že Zachariášov život môže už iba prekvitať.Žiaľ osud mu uštedril ďalšiu tvrdú ranu.Vo vysokom veku ho totižto navždy opúšťa jeho producent Emilián Kuchtič.Zachariáša to položilo až na toľko že upadol do hlbokej letargie,odporne pribral a zapíjal to enormným množstvom alkoholu.Jeho nemohúce telo nakoniec našli jedného mrzkého rána udusené vlastnými zvratkami.Obhliadajúci lekár sa zo začiatku pohrával s myšlienkou,že by sa mohlo jednať o zavinenie s cudzími zvratkami, až súdna pitva napokon potvrdila,že išlo o explóziu Zachariášovych nechutne zpitvorených vnútorností.Pri tom ako našli jeho nebohé telo mal vo svojom vrecku fotografiu na ktorej je on a Emilián oboja šťastne usmiatý a polonahý hladkajúci veľkého králika ktorého sa im podarilo spoločne vychovať na jednej odľahlej farme kde radi trávili svoje voľné chvíle a kde mala verejnosť vstup zakázaný.Na svojej poslednej rozlúčke mal na sebe oblečené sieťované tričko ktoré si tak rád obliekal na slávnostných galavečeroch.Na jeho náhrobnom kameni je nápis ,, ... A v pohode ... ,, .

(2x),,Bože môj, ešte si ani chodiť dobre nevedel, už si bol pri ovciach. Na chrbte sme ťa doniesli do košiara, musel si zaháňať ovce pri dojení..."Slovenský "western" (eastern) o bačovi uprostred kolektivizácie. SpočiatkuOčovské pastorálepripomínajú tradičný ľudový film zo slovenskej dediny, hlavne prostredím a typmi dedinských postáv. Avšak najmä stupňujúcou sa konfrontáciou baču Jožka so zákonom počas stalinistického režimu nastoľujú tvorcovia v rámci našej kinematografie netypicky drsný pohľad na slovenskú dedinu v minulosti. Hlavný príslušník SNB (V. Polónyi) i ostatní predstavitelia "vrchnosti" na rok vzniku tu pôsobia výnimočne skôr negatívnym dojmom, vo filme dochádza aj na pomerne horkovtipné narážky na socialistickú ideológiu (napr. keď sa bača pýta, čo bolo hriešne na tom, že hral v kostole na vianočnej omši na fujare, a dostáva pomerne absurdnú odpoveď, že podporoval náboženské prežitky). Konanie a prejavy sympatického baču v podaní výborného Júlia Pántika (v typickej roli šitej legendárnemu hercovi na telo) často oplývajú humorom, dobrým srdcom a budia súcit, ale zároveň sú plné tvrdohlavosťi a "chlapskej cti", ktorá mu nezabráni pobiť sa s hocikým v akejľkovek situácii. Mnoho scén zobrazujúce slovenské dedinské tradície a kultúru (okrem konkrétnych piesní napríklad scéna v obchode s fujarami a píšťalami, z ktorej vycítiť silný bačov vzťah k folklóru) vnímam v rámci atmosféry prostredia z filmu ako prínosné. Čo mi na filmu naopak príliš nesadlo, bola generačná linka o vźťahovom probléme mezi bačou a jeho synom a s tým akýsi do očí bijúci zvlášny kontrast medzi starým konským záprahom a motorkou. Vyvrcholenie vzťahu medzi otcom a synom ale nakoniec hodnotím pozitívne, rovnako tak celý Zacharov film vďaka téme, spracovaniu a Pántikovi v hlavnej úlohe.(80%) (Československá filmová výzva)

(43/2017) / Docela zvláštny film ktorý sa odohráva medzi dvomi úplne rozdielnymi svetmi, bača/salaš a svet komunistických súdruhov. Čakal by som, že tento film nemá šancu prejsť sitom cenzúry. Pántik hrá svoj typický part, celkom sa mu podarilo tomuto inak zapadnutému filmu dať aký taký "ksicht". (6/10)