Occupations (2007)

Stručný a výstižný komentár von Triera k povahe vlastnej tvorby. Ako praví Nietzsche: „Vo svete je viac modiel ako skutočností: pre tie je určený môj „uhrančivý pohľad“ na tento svet, aj moje „uhrančivé ucho“ ... Tu raz klásť otázky kladivom, a, možno, ako odpoveď počuť ten slávny dutý tón, čo vychádza zo zdutých vnútorností - aká to rozkoš pre toho, čo má ešte uši za ušami, - pre mňa, starého psychológa a lapača potkanov, ktorému sa musí ohlásiť práve to, čo by chcelo ostať nemé ... Tento malý spis je veľké vyhlásenie vojny; a čo sa týka výsluchu modiel, nie sú to tento raz súčasné modly, ale odveké...“ (Súmrak modiel alebo Ako sa filozofuje kladivom) P.S.: Sem tam v kine mávam podobné nálady :-)Video tu.

Vtipný kraťas, ktorý predstavuje režiséra Triera ako sofistikovaného muža, ktorý sa rád pozerá na svoje filmy a ktorý netoleruje vyrušovanie. Nie je to kupodivu žiadna šialená vyvražďovačka, ale morbídna scéna s vraždou mi príde trocha silená, až príliš rušivá pre celkový pokoj a atmosféru filmu. Ale na konci som sa poriadne uchechtol.

No ja vám neviem. Od Triera som sa pokúšal pozerať všeličo (z jeho celovečerných filmov), ale nikdy som to nedopozeral. Tu má k dispozícii len krátku dobu, ale vybláznil sa viac, ako dosť. V troch minútach sa prejavili všetky jeho úchylky a napriek tomu, že je to pomerne hnusné a nevkusné, netreba to brať veľmi vážne a pobavíte sa...

Souhlasím s pan(em) Hnědý(m). Kdo z vás neměl chuť udělat něco podobnýho při návštěve našich kin ? Myslím, že asi každej. Protože vždycky se totiž najde nějakej blbec.

Být slavný znamená moci s sebou do kina nosit i zklidňující prostředky.