Evropa (1991)

„NIMM DIESEN RING DER EWIGEN TREUE AN. IM NAMEN DER HEILIGEN DREIFALTIGKEIT.”[=PRÍJMI TENTO PRSTEŇ VEČNEJ VERNOSTI. V MENE SVÄTEJ TROJICE.]•Vskutku - experimentálnym spôsobom vyladená, vrátane k tomu aj nastupujúcou roztržitosťou sprevádzaná, čiže povojnovo situovaná dráma, umiestnená do rozdeleného Nemecka, jednak zároveň tiež ponúkajúcou i mimoriadne kvalitnú obrazovú kompozíciu, v rámci ktorej pomerne dosť často využívala kamerové filtre, ktoré podľa dánskeho režiséra menomvon Trier- mali akože ozvláštniť nadchádzajúce dianie, plné „sabotážnych akcií” z pohľadu nacistickej teroristickej skupiny:Werwolf, ktorá začala práve kooperovať na tomto domácom území, aby povedzme postupne odstraňovala - príliš spriatelených Nemcov, ktorí sa medzičasom zatiaľ spriatelili s Američanmi, do čoho si následne ešte pripočítajte aj „rozprávača” daného príbehu,von Sydowa, s jeho nadštandardne podmanivým, hlasovým prejavom, ktorý počas úvodnej sekvencie, najprv pomaly, resp. priam pútavo, začal počítať do DESAŤ..., aby som sa tým pádom mohol konečne ocitnúť i v titulnejEurópe, kam v podstate na scénu, prichádzal ďalšísprievodca- ústredný židovský protagonista v podobeLeopolda Kesslera, a tak tu automaticky nastávala situácia v tom úplne klasickom ponímaní, že „jeden sprevádzal toho druhého, a zase druhý sa [ne]úmyselne namáčal do čoraz väčších problémov”, kedy celkové experimentálne cítenie, predsa napokon malo i značnejšiu prevahu nad tým príbehovým prevedením, čo ma teda rozhodne ani dvakrát extra nepotešilo, keďže som sa musel neustále pozerať na to, ako sa každú jednu chvíľu, menia tieto obrazové režimy, čo ma po pocitovej stránke, miestami akosi strašne vyčerpávalo; skrátka, asi po otváracích 15-20 minútach, som klasicky správne vytušil, že v obdobnom duchu sa to bude tiahnuť až do zvyšku príslušného diania, ktoré napriek tomu prinieslo nejedno prekvapenie, kvôli čomu som sa vlastne rozhodol zaokrúhliť na priemernú, trojhviezdičkovú známku s tým dôvetkom, že projekcia zvyčajne pôsobila znesiteľným dojmom, no reprízu nateraz asi skôr neplánujem, ako plánujem; minimálne bravúrna, výtvarná stránka, stojí za vašu pozornosť, keď už nič viacej...? Mňa osobne okrem nadštandardnej a zdôrazňujem, prehnanej práce s kamerovými filtrami, ostatné články neoslovili až tak, ako by im totiž zrejme asi prislúchalo, ale v žiadnom prípade teraz neľutujem príslušného videnia experimentálneho diela, ktoré niekoho môže kľudne osloviť viac; treba mu dať aspoň jedinú šancu, aby sa mohloodprezentovať.

Čiernobiele prevedenie ešte automaticky neznamená, že sa bude filmu hodit, a že bude fungovať k lepšiemu efektu.Trierma tentokrát svojím výplodom nedokázal zaujať a zvyšok trilógie si už asi nepozriem. Očakávania som nemal, lebo ma to vôbec nezaujímalo. Jasné ale je, že podobná téma neni úplne vhodná pre artového režiséra, pokiaľ ju nechce uchopiť originálnym štýlom.

Po miernej pachuti z prostrednej časti trilógie, Epidémie, ide pre mňa o veľmi milé prekvapenie. Rozhodne ide aj o najvyzretejší diel z týchto troch filmov, je jasné, že von Trier sa rýchlym spôsobom vyvíjal a Európa je už po všetkých stránkach sebavedomé a vyzreté dielo. Ide taktiež o atmosféricky odlišný film od konkurencie z tohto temného obdobia dejín, kulisy pôsobia štylizovane, ale zároveň aj prirodzene a ani nezáleží na tom, či má, alebo nemá prostredie pôsobiť ako Nemecko. Dozvieme sa niekoľko dôležitých súvislostí a pomerov na konci vojny, resp. na začiatku mieru, ale film možno budete mať radi najmä na základe toho, nakoľko milujete vlaky. Či už elektrické modely alebo cestovanie.

„Nyní budeš naslouchat mému hlasu. Pomůže ti hlouběji proniknout do Evropy. Pokaždé, když uslyšíš můj hlas, s každým slovem, s každým číslem, poodkryješ další vrstvu, otevřeš se vůči jejím vjemům. Budu počítat od jedné do deseti. Až řeknu deset, budeš v Evropě. Říkám tedy jedna...“Podmanivý hlav vypravěče (von Sydow) v kombinaci se zcela mimořádnou a originální kamerou má podle schopnost člověka natolik "zhypnotizovat", že pak už moc neřeší některé nelogičnosti děje či celkové vyznění příběhu.  Filmů von Trierse se zatím bojím jako "čert kříže", ale v toto případě jsem nebyl dalek tomu dát plný počet hvězdiček. Co se mi rozhodně líbilo, byla celková atmosféra filmu v kulisách Německa těsně po válce a v zásadě oceňuji i nápad s kombinací celkového černobílého vizuálu s občasnými přechody do barvy. Poznámku bych měl hlavně k závěrečné části filmu odehrávající se ve vlaku před vyhozením mostu do povětří. Moc jsem nepochopil, proč nejdříve Leo souhlasí s tím, že zařídí instalaci bomby na podvozek vlaku, pak si to rozmyslí a snaží se bombu deaktivovat, aby nakonec přeci jen bomba (při opětovném přejezdu přes most) vybuchla. Ale ten celkový příběh o mladíkovi, který„chtěl jsem svou prací trochu zlepšit svět,"neboť"Německo potřebuje přátelství,“aby nakonec vlivem okolností (a  v důsledku jeho zaslepenosti láskou ke krásné slečně) nakonec způsobil pravý opak, je až děsivým paradoxem.  Paradoxem, které se v životě občas dějí.

"Ishallnowcountfromonetoten.Onthecountoften,youwillbeinEuropa."Silne štylizované dielo s výrazným autorským rukopisom Larsa von Triera. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku, ktoré je vykreslené ako svet plný zúfalstva a beznádeje, jeho atmosféra navodzuje doslova postapokalyptický dojem. Obrazové stvárnenie je dosť nevšedné - väčšinu času čiernobiely obraz sa iba v istých okamihoch preklopí do farby (pasažierka prvej triedy, krvák v kúpeľni). Tieto hry s farbami sú nielenže veľmi pôsobivé, ale nesú aj svoju významovú zložku. Mimochodom, ten prechod vlakom z prvej triedy do najnižšej triedy na jeho konci mi silne pripomenul novší filmSnowpiercer (2013), ktorý patrí k mojim obľúbeným. Dôvod, prečo nedávam vyššie hodnotenie je ten, že príbeh Lea (Jean-Marc Barr), sprievodcu lôžkových vozňov prvej triedy, ma príliš neupútal a nezaujali ma ani jeho jednotlivé postavy (snáď s výnimkou strýka Kesslera vo výbornom podaní Ernst-Huga Järegårda)."Onthecountof10,youwillbedead."