Nevera po slovensky (1980)

Nevera po slovensky je výnimočný príklad toho, ako sa dá ľahký žáner robiť inteligentne a s citom pre lokálny kontext. Stojí na výborne napísanej irónii ktorá odhaľuje pokrytectvo aj komickosť vidieckeho života bez moralizovania. Vidiek tu nie je dekorácia, ale živý svet, ktorý všetci poznáme. Vrátane absurdného nevkusu , vidláctva a mizerných životných vyhliadok. Herci sú dokonalí. Akoby nehrali, ale žili svoje postavy. Jakubisko v najlepšej forme.

Keď som videl reprízu na Markíze, bol som zhrozený, aká zostrihaná je kinoverzia. Roky som zvyknutý na verziu, ktorú vysiela RTVS a inak si to už ani predstaviť neviem. Film celkovo hodnotím veľmi pozitívne, jedna z lepších Jakubiskových klasík, v ktorej sa partia starých nadržancov snaží obveseliť mladé devy.

Tri príbehy v jednom filme. To nie je problém. To však áno, keď z hľadiska kvality sú nevyrovnané. Celkovo jeden z tých slabších momentov režiséra Juraja Jakubiska. Z hľadiska hereckých výkonov len jedna poznámka: Domino (skvelý Václav Baur) forever! (Scény s sním – kde tancuje, konzumuje knedlíky alebo nejakú „užitočnú“ vec vymyslí – takmer nemajú chybu.)Osobné hodnotenie:68% (**)

V roku 1980 natočil režisér Juraj Jakubisko, podľa literárnej predlohy Petra Kováčika, televíznu mini sériu "Nevera po slovensky". Obsahuje tri samostatné diely, ktoré na seba plynule nadväzujú (Nevera, Vykrúcačky, Trest). Zdanlivo jednoduchý príbeh lesných robotníkov, ktorí sa zaplietli s mladou brigádničkou, ktorá otehotnela. Aby urovnali svoje rodinné vzťahy musia túto nepríjemnú situáciu nejako rozumne vyriešiť. Kto z nich je vlastne otcom dieťaťa? V réžii svojrázneho Juraja Jakubiska je to celkom dobrá zábava. Hodne tomu pomohli aj kvalitné herecké výkony a hudba, ktorú skomponoval Petr Hapka. ***

Este aj americke sroty plne nacionalizmu a spievania dementnych vojenskych vycvikovych pesniciek, proti ktorym bol Major Zeman propagaciou rydzej demokracie, som dokazal vydrzat az do konca. Nie tak tento film. Budem vdacny komukolvek, kto mi povie, na com sa mam pri tomto diele aspon pousmiat. Protagonistom nedokazem venovat dost mojich sympatii, aby som kvoli nim vydrzal pozerat aspon prvych 30 minut. Vzdy som hovoril, ze Slovaci vedeli robit spicove televizne inscenacie (ktore sa nechali zhnit na dazdi pri budove Slovenskej televizie), ale na komedie a filmy pre deti mali patent "cesti bratri".