Nejasná zpráva o konci světa (1997)

JAKUBISKO...
To je taká Perinbaba na LSD. Jakubisko bol génius, z mála vytiahol maximum. Ako veľmi mi lezú na nervy tie jeho kolotoče, ohňostroje, podivnosti mega cirkusového typu, tal sa mi to páči a tiež ľudia, postavy, vzťahy capnuté do krásnej prírody. Kríženie jednoduchosti s modernom...
Toto je raketa film. Motorka na pálenku 🤣
95% ako oči

Nejasná správa o konci Jakubiska hovorí, že toto mal byť jeho posledný - a takpovediac absolútny - film. Čo pravdaže neznamená najlepší. Hoci to aj bol najväčší (a pritom aj najvýraznejší) slovenský film 90. rokov, ambície boli predsa len trochu prestrelené. Ako dielo je to však pôsobivé (a všetko uvedené vyznieva ešte presvedčivejšie pri zrovnaní s jeho nasledujúcimi filmami), je to esenciálny a akoby kompletný Jakubisko. Rozprávajúc akúsi ságu izolovaného horského spoločenstva zasadil do svojho rodného prostredia východoslovenskej periférie staršie felliniovské aj novšie balkánske prvky, čo znamená cirkusantsko-novovlnné bláznenie ako aj gangsterské frajerovanie za hranicou zákona a celkom sa mu to darilo skĺbiť. Ako obvykle si pritom vyberal iba to, čo sa jemu páči a vytvoril tak osobitý anachronický svet v neurčitom čase a priestore podľa svojho gusta a umeleckého videnia a podľa mňa netreba príliš riešiť, čo tým chcel povedať. Je to taká prechádzka jeho hlavou, veľké putovanie všetkými jeho motívmi a témami, grand opus slovenského magického realizmu, ktorého bol Jakubisko vo filme najvýraznejším  - a dlhú dobu aj jediným - predstaviteľom.

Posledný decentný film od Jakubiska. Príbeh bohom zabudnutej dediny uprostred ničoho, ktorý, ale kvôli nenormálne prepálenej stopáži po čase ochabne. Aj v tomto filme vidno Jakubiskovu fantastickú kameru, výbornú hudbu a krásne lokácie. Bohužiaľ už v tomto filme sa jeho motívy začínajú opakovať. Ukážka úchylákov a zbytočné kecy o Nostradamovi filmu nepomáhajú. Príbeh je zaujímavý, ale nie na toľko, aby udržal diváka až do konca. No zasa ma ohúrila jeho mystika a niekoľko krásnych scén, ktoré mi stále pripomínajú jeho minulú tvorbu. Avšak v tomto filme už jeho čaro vyprchalo.

Jakubiskova Tisícročná včela byla geniální. Podobně epicky rozmáchlá Nejasná zpráva se snaží navázat, ale kvůli roztříštěnosti obrazů je méně stravitelná. Je to magické, opulentní, manýristické, pompézní, takový trochu Peter Greenaway na slovenský způsob, hudba film silně podporuje, užil jsem si to jako pohled na obraz starého barokního mistra.

"Jasná správa."Táto šialená fraška s neskutočným panoptikom postáv je zrejme tým najhorším, čo som od Jakubiska videl (konkurovať jej v tomto môže jedineDovidenia v pekle, priatelia (1970)). Priam prekypuje trápnosťou a zvrhlosťou (trpaslík s obryňou), z toho trápneho šaškovania som mal často pocit, že sledujem film od Trošku. A nielen to - je tu v koncentrovanej podobe hádam všetko, čo sa mi protiví (len tak skusmo: cirkus, hazard, chľast, svätuškárstvo, poverčivosť a ľudská tuposť všeobecne). Vyslovene mi vadili niektoré toporné herecké výkony, najmä čo sa týka rečového prejavu (veď niekedy to znie ako poľský dabing!). Mimochodom, tá čeština mi k Jakubiskovi vôbec nepasuje, najmä keď ide evidentne o slovenské reálie. Ani ten astronomický rozpočet sa na filme akosi neprejavil, napr. akčné scény pôsobia vyslovene komicky (to tie helikoptéry zhltli toľko peňazí?). Sledovanie filmu je znesiteľné len vtedy, keď film zvážnie a trochu sa znormalizuje, čo sa deje v jeho 2. polovici a hlavne závere, ktorý vylepšuje celkový dojem. Film, ktorý vybočoval z radu, je dnes už zaujímavý jedine tým, že kedysi vybočoval z radu.