Perinbaba a dva světy (2023)

První Perinbabu jsem viděl teprve před pár lety, v dětství mě minula, a dvojka mi nepřišla výrazně horší. Poslepovaný pohádkový "příběh" a nespojitý střih – např. všechny scény se zesnulou Giuliettou Masinou jsou viditelně vlepené – tak nějak k Jakubiskovi patří, stejně jako výtvarno na pomezí umění a kýče či svérázná "jarmareční" karnevalová poetika, kterým hodně pomáhá melodická hudba skladatelů Soukupa a Jiráska.

Nechcem nijakým spôsobom dehonestovať Juraja Jakubiska a jeho tvorbu. A čítal som aj rozhovor s jeho dcérou, ktorá povedala, že po jeho smrti sa to v post-produkcii stalo niečím úplne iným než jej otec chcel. Možné to je. Ale neviem si predstaviť, že by niekto dokázal z toho čo som mal tu možnosť vidieť vytvoriť niečo, čo by aspoň nejakým spôsobom fungovalo."Perinbaba A Dva Svety"je totiž film, v ktorom nefunguje absolútne nič. Najlepšie čo na ňom môžem oceniť je skutočnosť, že bolo super vidieť ešte živú Giuliettu Masinu, ktorá bola ako Perinbaba ikonická. Ak je to ale to najlepšie čo na filme dokážem vyzdvihnúť, tak to je vskutku smutné. Príbeh je neskutočná zlátanina, ktorá nemá ani hlavu ani pätu. Nebol som schopný sa orientovať v tom, čo sa deje, film vytiahne veľké množstvo príbehových línií, ktoré dokopy nikam nesmerujú a som z nich len neskutočne rozčarovaný a zmätený. Postavy sú nezaujímavé, romanca vo filme nefunguje a vizuálne to tiež nijakým spôsobom neohúri. Skôr naopak. Sledovať to skutočne bolí a navyše je ten film tak neskutočne dlhý, že keď to  pozeráte v telke so všetkými reklamami, tak by som pokojne radšej odsedel novýAvatara malo by to rovnaký efekt. Neviem čo dodať. Možno si film nezasluhuje to hodnotenie, ktoré som mu udelil, avšak nedokážem dokopy na ňom nájsť absolútne nič čo by fungovalo. Keby som z toho niečo cítil, keby to malo nejakého ducha. Jediné čo si z tohto filmu odnesiem je ale veta Zubatej, ktorá tak nejako definuje všetky moje pocity z toho čo som videl: "Moje nervy!"Hodnotenie: F

Fu, tak toto bola celkom sluzna fantazmagoria. Su filmy, ktore treba nechat tak, ako su, nerypat do nich, neskusat robit remakes alebo spinoffs, a Perinbaba je krasny priklad. V prvom filme vidiet Jakubiskovo genia, jeho neskutocnu tvorivost a inspiracie, v dvojke si asi len vybujacil starecke harasenie (a to hovorim ako Jakubiskov skalny fanusik). Nedavalo to zmysel, nefungovalo to, bolo to cele prestrelene a postavy nezaujimave, niektore sceny posobia az smiesne. Dost som prekvapena, ze mu to vobec odsuhlasili, fakt je to az na par mizivych momentov divacke trapenie.

Ako hodnotiť pokračovanie kultovej vianočnej rozprávky, ktorá je pre mnohých z nás srdcovou záležitosťou? 
Prvá Perinbaba bola vo svojej dobe výnimočná. Vznikla v rámci možností obdobia, v ktorom sa natáčala, no Jakubiskova réžia jej dala čaro, poetiku, fantáziu a obrazovú krásu, ktorá prežila desaťročia. Bola snová, magická, miestami temná, ale vždy úprimná a výtvarne silná.
A potom… po takmer 38 rokoch prichádza druhá časť.
Priznám sa, že som od filmu natočeného v roku 2023 očakával oveľa viac. Myslel som si, že dostaneme vizuálne bohatý film, modernú fantazijnú rozprávku s krásnou kamerou, zmysluplnou hudbou, plynulými prestrihmi a silnými obrazmi. Niečo, čo nadviaže na ducha originálu, ale posunie ho do súčasnosti.
Žiaľ, nestalo sa.
Počas sledovania som si viackrát kládol otázku, či sa pozerám na paródiu, alebo či ide o vážne myslený film. Scény pôsobili rozpačito, herecké výkony často nepresvedčivo, vizuálne efekty lacno a umelo. Hudba bola miestami úplne odtrhnutá od diania na obrazovke dokonca hlasnejšia než samotné dialógy, čím ničila atmosféru namiesto toho, aby ju podporovala.
Najväčší problém však vidím v tom, že film nedáva zmysel ani po logickej, ani po rozprávkovej stránke. Fantázia nefunguje, svet nemá pravidlá a jednotlivé motívy spolu neladia. Namiesto kúzla prichádza trápnosť, namiesto emócie rozpačité ticho.
Úprimne, keby tvorcovia priznali, že ide o paródiu, a pridali viac nadhľadu, humoru a vedomého preháňania, možno by z toho vznikla slovenská „scary movie“ verzia Perinbaby, ktorá by aspoň pobavila. Takto však film pôsobí, akoby sám nevedel, čím chce byť. Záverom musím povedať, že už veľmi dlho som nevidel film, ktorý by ma takto sklamal. O to viac, že ide o pokračovanie niečoho, čo malo v slovenskej kinematografii výnimočné miesto. Čiže pre mňa žiaľ odpad.

Zatímco v jedničce můžeme obdivovat zvláštní, pohádkově mystickou, až hororovou atmosféru (byť mně se to nelíbilo), tak ve dvojce není více méně nic, kromě hudby, ta je nádherná, co by stálo za pochvalu. Hlavní postavy mi k srdci nepřirostly, celé je to děsný guláš všeho možného, postavy jednají místy proti veškeré logice. Pes byl super, ale poetika v trapu některé scény přímo bolely. Upřímně za mne krok od odpadu. Jen díky té hudbě, dávám jednu hvězďuli.