Sedím na konári a je mi dobre (1989)

Musím konstatovat, že to prvotní nadšení z poctivé filmařiny a krásných záběrů se postupně během těch dvou hodin (mimochodem docela nekonečných) nějak vytratilo do dojmu až jisté otravnosti a trochu snad i jakéhosi nepochopení, co nám (nebo to snad bylo šlápnutí na bolševikovo kuří oko??) tím JJ chtěl vlastně říct.

[4,5*}"Ja vám dám mäkké ženské lono. Treba vám tvrdú súdružskú pomoc."Najlepší film jedného z najvýznamnejších slovenských filmových tvorcov Juraja Jakubiska, ktorý má svoju hĺbku i múdre myšlienky. Venuje sa veľmi búrlivej dobe povojnových rokov, v ktorej sa to len tak hemžilo rôznymi nebezpečnými živlami, prehnane angažovanými súdruhmi, prospechármi (ťažko povedať, ktorí z nich boli tí najhorší) a poctiví ľudia to nemali vôbec ľahké. Taký, aký bol charakter tej doby, také je aj jej podanie, čiže v absurdnom duchu, navyše v podmanivej snovej atmosfére (s veľmi dobrou hudbou Jiřího Bulisa). Touto dobou nás sprevádza nesúrodá dvojica (režisérove dve rôzne alter egá), utáraný a nespoľahlivý komediant Pepe a poctivý a zodpovedný chlap Prengel. Dvojicu neskôr dopĺňa ešte tragická postava Ester, ktorá za vojny strašne túžila (za každú cenu) prežiť, no teraz po vojne si už život vôbec nedokáže vážiť. Trochu mi uniká zmysel toho, že do väčšiny najdôležitejších rolí boli obsadení českí herci, z ktorých podaktorí nie sú žiadne výrazné herecké osobnosti a ešte k tomu museli byť aj v čisto slovenských rolách predabovaní. Narážam tým hlavne na málo známeho Ondřeja Pavelku (dabing Jozef Vajda) v role Prengela a Markétu Hrubešovú (dabing Zuzka Tlučková) v role Ester (aj keď netvrdím, že to hrajú zle). Šašek Bolek Polívka (Pepe) s jeho zábavnou slovenčinou je naopak výborná voľba a výborne zapadá i prďoch Miroslav Macháček ako poštár Krištofík ("Starého Krištofíka len tak neoštíte!"). Z ďalších hercov ešte chválim výborného Štefana Kvietika (Kornet) a Deanu Horváthovú-Jakubiskovú (Želmíra) zrejme v jej životnej role (tú mrchu jednu angažovanú stvárnila nadmieru presvedčivo)."Amerika má novú bombu! Pustili ju na Harašimu! Milión Číňanov je mŕtvych!"

Celé sezení na konári působí jako hodně zmatený sen, který přeskakuje od jednoho k druhému, dějí se tam ty nejméně pravděpodobné události a zvraty, některé věci hlavním postavám přichází úplně samy bez větší námahy a sem tam vše proloží výrazná emotivní scéna spojená s historickými událostmi. Zvláštní mix, z něhož člověku uvízne v hlavě pár útržků, ale to je tak všechno.

Tento film mám rád spolu s Perinbabou pre typické "jakubiskovské" scény a aranžmá. Miesi sa tu drsnosť, neha, romantika, snové vízie, brutalita ale hlavne nádej. V čom ma z tohto filmu vždy mrazí je scéna a pointa potrestaného učiteľa, lopatujúceho uhlie. Prečo? Lebo ide o extrémne reálne zobrazenie krutosti a nezmyselnosti toho režimu. V podstate rovnako dopadol aj môj dedo a následne celú našu rodinu (vrátane mňa) komunisti šikanovali. A to len preto, lebo dedo bol pred vojnou mlynár. Komunisti týchto ľudí zaradili k nepriateľom svojej ideológie, nazvali ich kulakmi a zvyšok je už len čistá hrôza. Mnohí skončili v pracovných táboroch, nezriedka zmizli bez stopy. Dedovi mlyn zobrali (znárodnili) a skončil najprv ako školník v studenom vlhkom byte o rozlohe 25m stvorcových. Ale aj to sa nejakému papalášovi nepáčilo, lebo (citujem z dopisu z miestneho MNV na krajský výbor KSC) "kulak nesmie prichádzať do styku s mládežou, aby ju nemohol negatívne ovplyvňovať". A tak ho preradili do kotolne a skončil ako kurič, lopatujúci uhlie. Horšieho osudu a zaobchádzania bol ušetrený len vďaka tomu, že za II. sv. vojny bol veľmi aktívny partizán a veliteľ miestnej jednotky, čo komunisti nemohli tak úplne ignorovať. Vďaka tomu ho vždy pri prvomájových oslavách vytiahli na tribúnu, aby sa mali čím chváliť, ale mimo tohoto jediného dňa musel žiť zalezený ako potkan v diere a čušať. A trpieť ich príkoria. Čo bolo na celom tom zvrátenom systéme najneskutočnejšie (ale bohužiaľ reálne), tak môjmu otcovi kvôli tomu nedovolili ísť na vysokú školu a mne tiež nedovolili ísť na školu, akô som si vybral. Kto nezažil, neuverí. Takže až budete nabudúce pozerať túto scénu, alebo iné podobné scény či už vo filmoch alebo dokumentoch, verte, že sú reálne a realita bola často omnoho horšia.

Za mě škoda, že celej film nebyl takovej, jako posledních cca 20 minut, kdy to spadlo do opravdu bezvýchodiskového módu, který trefně reflektoval danou dobu. Předtim je to prostě klasický Jakubisko. Opojný audiovizuál, atmosféra hraničící s mystičnem. Ale k tomu příběhu tady mi to prostě tak nesedlo. Kdyby se toho tady chopil někdo, kdo víc pracuje s příběhem jako takovým, a nemá jako prioritu obrazotvornost, tak si myslím, že by mi celý film sednul lépe. Herecky je to jinak výborné, Hrubešová ukazuje maximum svých mladých předností, a tak by se dalo pokračovat dál. Ale nemyslim si, že je tohle látka přímo pro tento Jakubiskův rukopis. Třeba Tisícročná včela působí více poeticky, a tam to sedí lépe.