Mluv s ní (2002)

Mluv s ní má pod kůží více než na jejím povrchu, kde však pořád exceluje. Almodóvar se svým výrazným barevným vizuálem holduje evropskému trhu. Zároveň přidává svoji neprvoplánovou poetickou vložku provázející celou touto přehlídkou vyhlížené naděje. Je neskutečné čím vším vás dokáže španělský srdcař Pedro.

Nesměl by to být Almodóvar, aby zůstalo jen u mluvení s ní. 
Zpracování je stejně vytříbené, jak jsme zvyklí a snad ještě víc. Almodóvar & spol. se kromě těch obvyklých kompetentně otřou o nevyzkoušené žánry. Fantasticky zvládli němý film (El amante menguante - Scvrkávající se milenec), překvapivě úchvatné jsou akční záběry koridy. 
Skutečně fascinující je ale amorální rozměrMluvení. Těžko říct, kolik lidí si nevšimlo, zahlceno Iglesiasovými emo-ataky, luxusní kamerou, barevnou výpravou a všemi těmi hořčicovými košilemi a svetry (a dalšími poklesle televizními mimikry), že pointa filmu operuje daleko za hranou toho, co je mainstreamové publikum ochotno přijmout. Natož ve filmu, který sám sebe sugeruje jako romantický.
Naposledy jsem byl takto příjemně zděšen u¡Átame!, v němž Almodóvar drze naznačoval, že cesta k lásce může vést přes dosti surové omezování osobní svobody. Tentokrát šel v odvážných náznacích nevyzpytatelných cest lásky ještě dál - a přivodilo to nominaci na Oscara. 
Zlaté časy kinematografie.

Prvých cca 45 minút mi prišlo celkom atraktívnych, no veľmi sa mi nepáčilo, akým smerom sa film vybral odtiaľ ďalej. Viac ma zaujal vzťah spisovateľa a toreadorky ako druhý vzťah (ktorý je vlastne prehnane zidealizovaný voyerizmus). Ale i tak z toho vzišiel celkom zaujímavý film o láske podaný z netradičného pohľadu.

[3,5*]"Otvorilaoči." "Mámztohohusiukožu." "Aažsizívne?" "Tosaposeriemstrachom."Dráma so značne neobvyklou ľúbostnou zápletkou zaradená v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Na rozdiel od mnohých ďalších filmov Pedra Almodóvara, ktoré ma dokážu spoľahlivo strhnúť, je tu na mňa toho divného (rozumej zvráteného) proste priveľa, a to som u tohto režiséra zvyknutý takmer na všetko. Protiví sa mi korida, táto odporná "zábava", veľmi divné pocity ma prenasledovali pri tých predstaveniach zvláštneho divadelného "umenia" (stoličky), pri ktorých podaktorí dokonca plakali dojatím a predovšetkým mi je vrcholne nesympatický úchylný hlavný hrdina Benigno Martín (do role pasujúci Javier Cámara), pôsobiaci strašne dobráckym dojmom, čo to všetko ešte zhoršuje. Našťastie, ak človek dokáže tieto veci prekúsnuť, stále môže na tomto filme obdivovať prvky, v ktorých je Almodóvar veľmi silný. Tým prvým je úžasná audiovizuálna zložka, v ktorej sa nádherný obraz (Javier Aguirresarobe) krásne snúbi s tradične výbornou hudbou Alberta Iglesiasa (nádherná titulná skladba "Hable con ella"). Tie Almodóvarove farby ma proste vždy dostanú, svet nie je ani zďaleka taký krásne pestrofarebný, ako ho on zobrazuje. Ďalšou silnou stránkou je príbeh so zaujímavo prepletenými dejovými líniami, skokmi v čase a prekvapivými zvratmi, ktorý v závere naberá parádne grády (prekvapivo verné priateľstvo aj po zvrhlom čine, elektrizujúce stretnutie s ňou počas divadelného predstavenia). Almodóvar rozhodne vie, ako rozvinúť drámu (v tomto prípade bol odmenený Oscarom za scenár). Oceňujem aj herecké obsadenie, či už ide o Daría Grandinettiho v hlavnej role žurnalistu Marca Zuluagu, alebo o pôvabnú Leonor Watling v role baletky Alicie (hoci pripúšťam, že jej herecký prejav je väčšinu času dosť strnulý)."Nemôžemsajejanidotknúť.Nespoznávamjejtelo.Nemôžemanipomôcťsestrámotočiťjunaposteli.Cítimsamizerne." "Hovorsňou.Povedzjejto."

Almodóvarma s Talk to Her veľmi milo prekvapil. Moc nezvyknem vkladať nádeje do jeho tvorby, lebo mi väčšinou príde akási suchá, ale týmto ma presvedčil o opaku.Todo sobre mi madresom považoval pomyselne za nejaký vrchol jeho schopností, ale tu som vnímal jeho obrovský posun v danej práci nielen s remeslom, ale aj celkovým spôsobom predvádzania svojich špecifických prvkov. Talk to Her obsahuje hodnú dávku osobitých emócií, ktoré v ňom sálajú z každej scény a robia mu celkovú atmoféru viac než pôsobivou. Silná a žánrovo skvelo vybalansovaná dráma, ktorej efekt vie byť dosť výživný najmä v oblasti jej odkazu. Rovnako je ale založená scénou po scéne vytvárajúc mozaiku toho istého, len väčšieho a vo výsledku aj funkčnejšieho.