Květ mého tajemství (1995)

„Je ťažké pochopiť klinickú smrť.”•PETER Almodóvarnásledne vytvoril zaujímavú, príbehovú štúdiu o pomerne dosť komplikovaných, medziľudských vzťahoch, v rámci ktorých akosi príliš vyčnievala predovšetkým táto charizmatická, ústredná protagonistka menomLeocadia "Leo" Macíasová[španielska predstaviteľkaPAREDESOVÁ- podala priam parádny, herecký prejav!], ktorá zároveň tiež vystupovala aj pod pseudonymomAmanda Grisová, ako autorka akýchsi milostných románov, ktorým ale postupne začala čoraz viacej pridávať realistickejší charakter; v podstate by sa dalo práve teraz podotknúť i to, že jej manželský zväzok/vzťah sPacom Macíasom[ARIAS]→ profesionálnym vojakom organizácie NATO, pomaly odchádzajúcim z Bruselu smerom do konfliktom poznačenej Bosny, sa akurátne nachádzal asi na úrovni „klinickej smrti”, čo vskutku vôbec nebola úplne závideniahodná pozícia, v ktorej by sa asi nechcel ktokoľvek z nás ocitnúť, no napriek tomu sa ho ešte pomocou všetkých svojich síl snažila akokoľvek zachrániť, čo určite nebude ľahká úloha; do cesty sa jej postupne pritrafili i ďalšie okolnosti, kvôli ktorým boloPetrovoprevedené dielo oveľa interesantnejším, než by som si sprvoti dokázal pripustiť.•Zhotovil vkusne popretkávaný, audiovizuálny príbeh, ktorý ma ihneď oslovil už počas otváracích tituliek, a to teda vďaka naprosto dynamickému vstupu, ktorý pokračoval i naďalej, kedy nastávajúca dynamickosť sa najviac bezprostredne dotýkala najmä hore uvedenej protagonistky, ktorá neustále bojovala s nepriazňou osudu na nie celkom štandardný, španielsky spôsob; najzaujímavejšie scény sa ponúkali za prítomnosti jej temperamentnej rodiny.

Musím se přiznat, že v tomto případě svého oblíbeného režiséra asi ocenit nedokážu. Přitom jde o jeho typický film, citlivý, ženský, barevný, tlachavý, postavený na postavách, nikoliv na čemkoliv, co se děje. Ale možná to mě právě dohnalo. Že jakmile mě postava příběhu vAlmodóvarověfilmu nezaujme, nedovedu ji řádně ocenit. Skutečně mě navnadil hlavně prolog, rozhovor ženy s doktory o synu s mozkovou mrtvicí, jehož orgány by mohly pomoci jiným pacientům. Zatímco to píšu, možná pozoruji, co pro mě Pedro udělal špatně. Navnadil mne typickou svoji paradoxní tematikou a následně jí nahradil spisovatelkou, jíž nejdou vyzout boty. Ne že by nebyla nosné téma, spisovatelský pseudonym, vztah s kamarádem a návrat do rodné vsi, to vše bylo kouzelné. Jotu Soy de la rica Ribera si připisuji na seznam folklorních skladbiček z Kastilie. Ale celek pro mne nefungoval.

podařilo se mi získat 14 filmů Almodóvara.Obdivuji jeho jednoduchost s jakou dokáže vyjádřit všechny emoce světa.Jinak tahle baba byla na zabití.Dusila všechny kolem sebe svoji neschopností se postavit čelem  celému světu s jeho nástrahami.Ale protože mám jednu takovou známou tak jsem ten film brala vážně.I když na něho sedla patina času.

Prvý Almoldóvarov film s vážnejšou tematikou a treba povedať, že poKike (1993)je to poriadny skok k vážnejšiemu tónu. Almoldóvar je tu už menej strelený, vyzretejší a jeho neskorší majstrovský, nenapodobiteľný štýl tu už začína predvádzať v plnej kráse. Rozhodne ale nemožno povedať, že by tu humor chýbal, len je menej čierny a s veľkým vkusom namiešaný s dávkami psychológie, romantiky a dramatickej zápletky. Významnú rolu v tej psychologickej časti hraje skvelé herectvo Marisy Paredes (hlavná postava Leo), o tú humornú zložku sa zase perfektne starajú jej sestra (Rossy de Palma) a matka (Chus Lampreave). Dokonale tu už funguje aj typicky obraz Almodóvarových filmov, keď každý jeden záber je nesmierne pôsobivý nádhernými kamerovými kompozíciami, plnými pestrých, perfektne zladených farieb. Veľmi sympatická mi je téma filmu - hlavná hrdinka Leo opovrhuje brakom, ktorý mnohí ľudia považujú za umenie a hoci jej takýto brak slušne vynáša, chcela by konečne tento falošný svet opustiť a začať konečne tvoriť ozajstné a hlavne pravdivé umenie. Tento prerod Leo v profesionálnom živote prebieha paralelne s krízou v jej osobnom živote, v ktorom tiež doteraz žila v pretvárke (domnelá veľká láska medzi ňou a manželom). Almodóvarovi sa tu podarilo vytvoriť z veľmi jednoduchej zápletky krásny a hlboký film. Prekvapili ma niektoré odkazy na budúce (!) filmy režiséra (Volver (2006),Bolesť a sláva (2019)).

Byl u mě soused, otevřel jsem svoje aroniové víno a pokouřil z jeho zásob, a slovo dalo slovo, a pojal jsem ppokoutný úmysl, představit mu současnou (?) evropskou filmografii, zastoupenou jedním jedním filmem. Měl to být film bez výrazného příběhu, vícevrstevný, se spoustou drobných nuancí, barev, tvarů, kupou hloupých a moudrých řečí, ryzích a falešných citů, neblahých a prospěšných činností. Celkové vyznění spíš optimistické, humorné, ne pomstychtivé (pomsta není žádná stranda). Němely by v něm být rvačky, popravy nebo podobné akce. Nějaká postava, na které by mohlo oko radostně spočinout, by tam být mohla. Jeho režisér by měl být etablovaný, žádný nadějný debutant, režisér čistého stylu, jehož jeden každý film přechází v každý jiný.... Že to nakonec dopadlo takhle, není asi příliš překvapivé... A co na to soused? Nevím, protože spěchal domů, kde nechal svého neposedného psa.