Kika (1993)

Již několikrát v životě mi bylo vyhrožováno tímto tvůrcem honosícího se jménemPedro Almodóvar. Zaprvé jsem již zažil výhružky, že když ''někoho'' skutečně naštvu, budu svázán ve sklepě a nucen koukat na filmový maratón obsahující pouze snímky tohoto režiséra. Jednoduše, jelikož mě toto již unavovalo, rozhodljsem se konečně na nějaký film tohoto tvůrce, který byl prý i důvodem, že jsem se ani nemusel narodit, podívat. A inu, teprve nyní jsem z toho maratonu dostal skutečný strach. A to i přesto, jak slušný nástup to vlatně mělo. Film ubíhal, bavil... v jednu chvíli se z něj ale stalo to, co si představím pod pojmem španělská telenovela a v tu chvíli jsem to ztratil. A i ta přemrštěná délka filmu nepomáhá. Přitom to má několik docela fajn tvůrčích záměrů, ale samotný celek již neodpovídá tomu, co bych potřeboval od takového filmu. No a prostě, ani ta skoro desetiminutová scéna se znásilňováním už potom nebaví tolik.

„Aprovechó la ocasión para fugarse.”[=Využil príležitosť na útek]•KIKA- z každého rožku trošku - trochu erotiky, zľahka komédie, chvíľu drámy, vrátane i thrilleru → [multi]žánrový príspevok v podaníPETRA Almodóvara, vytvárajúceho mimoriadne cynické dielo; skrátka, tento Španiel vytvoril niečo v priamej nadväznosti naPeeping Toma, s neustálou podporouNightcrawlera, to jest digitálny voyeurizmus & satiry na média, pričom v rámci všetkých týchto zložiek sa vkusne pohybovala i titulná postava v podobeKiky[temperamentný goyovský výkon ŠpanielkyFORQUÉOVEJ], vizážistky, pomaličky ale isto sa zapájajúcej do naprosto extravagantného sledu udalostí a vzťahov, v ktorých sa obdobne plne realizovala aj mužská postava spisovateľaNicholasa Pierceho[výborný NewyorčanCOYOTE], a to vskutku ďalej ani nehovoriac oKikinomnáprotivku v tvare moderátorkyAndrey Caracortadovej[po španielsky:Zjazvenej tváre]-[ABRILOVÁv ničom nezaostávala za svojou hereckou kolegyňou s iniciálamiVF], kedy sa mi normálne akosi zazdalo zrovna i to, že si autor tentoraz zvlášť vystrelil z humanoidného robota menomMáriaz vedeckofantastického tituluMetropolis...?•Dostalo sa mi obzvlášť vzrušujúceho príbehu s mnohými, promiskuitnými vzťahmi; miestami sa dokonca zachádzalo až na dreň! Almodóvarovka, ktorá ma vážnym spôsobom dostala do kolien.

Je to výborná komédia, napriek tomu, že príbeh je trochu chaotický. Je tu toľko samostatných myšlienok, že film pôsobí trochu nesústredene. Ale keďže ide v podstate o komédiu, nie je to až taký problém. Aj keď je tu veľa hlúpeho humoru, film je hlavne mediálna satira. S ohľadom na túto skutočnosť je najdôležitejšou a nezabudnuteľnou postavou Andrea, ktorá je oblečená do fantastických luxusných odevov Jeana-Paula Gaultiera, vrátane jej pouličného vybavenia, ktoré zahŕňa prilbu s pripojenou filmovou kamerou. Victoria Abril je v tejto úlohe naozaj vynikajúca. Za každých okolností je zároveň zlá a sexy. Scény z jej vysielania z pódia sú vo filme vizuálne najikonickejšie. Potuluje sa po uliciach Madridu a dotieravo natáča scény smútiacich ľudí a následky násilných stretnutí. Je čiernym srdcom Kiky. Napriek kontroverzným momentom je jednoducho nemožné brať zobrazené udalosti vôbec vážne. Almodóvarova typická farebná estetika je prítomná všade a tón je dôsledne absurdný. Väčšina humoru pochádza z priameho, praktického a naivného spôsobu, akým kozmetička Kika rieši tie najtragickejšie a najznepokojivejšie situácie. Zabudnite na drámu – toto je fraška a v humore sa skrýva obvyklý Almodóvarov obdiv a údiv nad ženami. Scéna z znásilnenia je až neuveriteľné zábavná, nič také som nič nevidel. 8/10

Kika je nezrelá žena v zrelom veku. Jej príbeh by mohol byť skvelou komédiu, pretože to čo sa okolo nej deje poskytuje dostatočné množstvo bláznivých situácií. Aj keď ide hlavne o vraždy a znásilnenia, Almodóvar sa snaží tomu dať zvláštny, karikovaný pohľad. Napriek tomu akoby si Almodóvar zachovával nejaký umelecký nadhľad a herci sa toho držia. Výsledkom je tak trocha strnulá póza. 70%

[3,5*]     Tak to bolo číre šialenstvo! A miestami regulárny pornofilm. Nemôžem ale povedať, že by som sa nebavil, to nie. Pri niektorých scénach (znásilnenie) ma dokonca chytil záchvat smiechu. Ide vlastne o čiernu komédiu, v ktorej snáď ani jedna postava nie je aspoň trochu normálna, každá má nejakú poriadnu úchylku. Takže nejaké veľké umenie v tom hľadať nebudem, na to sú iné Almoldóvarove filmy. Ale to posolstvo, zásah médií do života, tam je podané pekne.