La nave bianca (1941)

Film je poďakovaním personálu zdravotníckej lodi Arno, ktorá v druhej svetovej vojne zachránila a pomohla tisícom vojakov. Režisérom tohto filmu bol Talian Rossellini, ktorý bol v dobe vojny v ťažkej pozícii. Totižto na jednej strane točil propagandistické filmy pre taliansky fašistický režim a na druhej strane točil dokumenty pre antifašistický odboj. Jeho najvýznamnejšia tvorba začala po páde fašistického režimu a oslobodením Ríma filmom Rím, otvorené mesto (1945), Paisa (1946) a Nemecko v roku 0 (1948). Pred vstupom Talianska do 2. svetovej vojny sa Arno, obchodná loď, dostala do podriadenosti ministerstva námorníctva a bola zapísaná, ako nemocničná loď. Po úprave podľa Ženevského dohovoru (biely trup a výrazne červené kríže) s kapacitou 440 nemocničných lôžok bola nasadená do vojny. Prvý krst bojom prežila táto nemocničná loď dňa 17.4.1941 po bitke o konvoj Tarigo, kde sa zúčastnila záchrannej operácie a pomohli 1271 námorníkom, 24.5.1941 sa zúčastnila záchrannej operácie po potopení lodi SS Conte Rosso, samotná Arno zachránila 60 mužov, dňa 9. novembra 1941 zachránili 21 mužov po bitke o konvoj Duisburg, 1.12.1941 po potopení lode Da Mosta zachránili 134 mužov, 9.12.1941 záchranná akcia loď Sebastiano Venier s 2000 zajatcami, 28. marca 1942 po potopení lode Scirocco Arno zachránila 2 mužov a z lode Lancer 8 mužov. Dňa 29. a 30. augusta toho istého roku, Arno bol poslaný k záchrane po potopenej ponorke HMS Thrasher, podarilo sa zachrániť 119 členom posádky. Počas druhej svetovej vojny táto nemocničná loď Arno vykonala celkom 57 misií, zachránili 6133 členov posádok a liečili 17 262 zranených a chorých vojakov. Film je propagandistickým filmom a ukazuje bojovú morálku talianskych vojakov, ako vzornú. Čo bolo ďaleko za skutočnou realitou.