Velká iluze (1937)

Po skončení filmu jsem se sám sebe ptal, co to znamená ta Velká iluze? Je iluze to, že válka je jen hra a zajatců se vlastně netýká? Zajatí důstojníci si o válce četli jen z novin a jejich hlavním úkolem bylo se zabavit, aby se v zajateckém táboře nenudili. Plánovali sice útěk, ale přišlo mi, že to bylo proto, aby zahnali tu nudu. :-) Nebo to byla iluze dobrých mezilidských vztahů? Kdy se věznitelé se svými zajatci bavili s respektem, večeřeli spolu a vyjadřovali si úctu, aby na sebe nakonec namířili zbraně? Nebo to byl krátký záblesk šťastného rodinného života na statku? Válka promlouvala do všeho a nešetřila nikoho. Velká iluze je především silný protiválečný snímek, který přechází z lehkého až komediálně laděného úvodu do dovedně gradovaného dramatu. Také nešetří diváky a nechává je s neodbytnými a nezodpovězenými otázkami, jak se poprat s válečnými útrapami a proč se lidé neustále pouští do válek, když v nich všichni jen trpí a mají co dělat, aby se z toho nezbláznili. Jean Gabin už jako čerstvý třicátník ukázal své obrovské charisma a spoustu scén utáhl jen on sám… čtyři hvězdy.

TridsiatnikJean Gabintentoraz v úlohe vojaka, ktorý sa ocitne v nemeckom zajateckom tábore. Nemci sa snažia udržať poriadok a disciplínu, ale nuda v tábore určite nehrozí. Francúzski väzni sa snažia naplánovať útek. Väzni majú zmysel aj pre kultúru a keď im zhabú píšťalky, tak búchajú do hrncov. Samozrejme rytmicky. Zábery z frontu tu nie sú, skôr je to postavené na konverzácii."Hranice sú ľudský výmysel. Nie je ich vidno a prírode je to jedno."Pobavila ma aj veverička zavretá v klietke a príjemná bola aj tá krátka romantická linka v závere.

Starý meziválečný film o pobytu a následném útěku francouzských důstojníků z německého zajateckého tábora.DĚJ:Během první světové války jsou francouzští důstojníci, aristokratický kapitánde Boëldieua dělnický poručíkMaréchal, sestřeleni německým esemvon Rauffensteinema zajati. V táboře se setkávají s dalšími zajatci, včetně bohatého židaRosenthala. Společně plánují útěk, při kterém využívají své odlišné společenské postavení a přátelství napříč hranicemi.ZHODNOCENÍ:Na můj vkus byl film příliš starý, místy trošku utahaný a jde z něj cítit meziválečná atmosféra, lehce poznamenaná nástupem nacismu v Německu a hrozby další války. Rosenthal a Maréchal doufají, že po této válce už žádná další válka nebude. Ale své film kvality má, především herecký výkon mladého Jeana Gabina a tu jedinou rostlinu, která rostla v zajateckém táboře, kromě plevele a kopřív.
Renoir natočil silné protiválečné drama o solidaritě, třídních rozdílech a lidskosti i uprostřed konfliktu. Film ukazuje, jak válka ničí, ale také jak přátelství a čest mohou překonat hranice. Celkově klasika, která dodnes působí.

V silne protivojnovej,Renoirovej-Veľkej ilúzii, ináč tiež povedané, ako v legendárnom, umeleckom a majstrovskom počine z roku 1937, si ešte pred nastávajúcim, kinematografickým zárezom s titulomPravidlá hry, asi tak povedzme do zhruba prvej polovice, rovnako zahrali i vedľajší, francúzski herci v priamych podaniach Juliena Carettea & Gastona Modota, ktorí sa hneď potom, náramným spôsobom zhostili i dvoch, mimoriadne rozhádaných „kohútov”, a to konkrétne v naprosto neľútostnom súboji o jednu atraktívnusliepočku, čím som chcel totižto naznačiť snáď predovšetkým iba to, že predtým boli najprv dobrými priateľmi, nachádzajúcimi sa spoločne s ďalšími zajatcami v nemeckom, zajateckom tábore, uprostred stále prebiehajúcej Veľkej vojny, pričom hlavný prím bude následne predstavovať podobu zlomového trojlístka, čiže tak trochu iní členovia francúzskej armády, a to na čele s kapitánomBoëldieueom, so súčasným dodatkom ohľadom toho, že som priam presvedčený o tom, že by bol potenciálneho úteku schopný, takmer každý jeden zajatec, vrátane i ŽidaRosenthala, či už trebárs aj spomínaných postávCartierasinžinierom, minimálne teda v celkovom ponímaní presne tak, kto všetko sa v malej skupinke, podieľal na vykopaní tunela, predstavujúceho možný útek s osídiel, vskutku dosť nepriaznivého osudu, a síce sú zatiaľ všetci nažive, no s takýmto vratkým osudom sa nehodlá zmieriť ani protagonistaMaréchalv podaní začínajúceho, fascinujúceho predstaviteľaJEANA GABINA, ktorý si vďaka svojmu účinkovaniu v tejto snímke, otvoril dvere dokorán všetkým vnímavým režisérom, do toho rátajúc i režírujúceho Jeana Renoira, s ktorým bude mimochodom spolupracovať ešte (zo)pár krát. • Nakoľko z tejto pôvodnej idey, celkom vzišlo, tak sa musia niektorí z nich pripraviť nielen na presun na odľahlé miesto do istej pevnosti, ktorú riadi veliteľvon Rauffenstein(démonický Erich von Stroheim), podľa ktorého tvrdenia - odtiaľto ani myš neunikne, s ktorým už boli predtým na slove, ale zároveň môžu očakávať i lepšie zajtrajšky s možnou vidinou definitívneho úniku do neutrálnej zóny v podobe Švajčiarska, kedy to už začína byť konečne oveľa viac zaujímavejšie a nebezpečnejšie. Apropo, a v obidvoch filmových prípadoch sa taktiež objavil i charakterný, francúzsky herecMarcel Dalio, zakaždým stelesňujúci inú úlohu, čo len automaticky vypovedá o jeho náležitej všestrannosti. • Neviem posúdiť, či bola lepšia - prvá, komornejšia, alebo druhá, romantickejšia línia, no čo posúdiť jednoznačne viem, že sa obidve medzi sebou celkom obstojne dopĺňali, kedy by sa zrejme jedna, proste nezaobišla bez tej druhej, inými slovami povedané, jednalo sa o spojené nádoby, ktoré mali teda radšej ostať nadobro oddelené? • Čo naopak filmu vôbec neprospieva, je český dabing, ktorý je z pohľadu francúzsky hovoriacich hercov, síce maximálne účinným javom, to ani nepopieram, ale keď všetky národnosti hovoria jednou rečou (nemeckou i ruskou), tak to je už extrémne mätúce pre mňa ako diváka, čo snímke napokon uberá na atraktivite → určite to nie je len o dabingu, kvôli čomu teraz odpadáva jedna *, na čo možno prídem až nabudúce pri opakovanej projekcii... A paradoxne zaseDita Parloová, bola na svojom hereckom (menšom) priestore, dostatočne využitou postavou, no mne to prišlo, ako úplne prebytočný, scenáristický materiál, ktorý mi proste do tohto príbehu akosi extra nezapasoval, totiž sa z neho vytrácala autenticita, ktorá nechýbala na samom začiatku, v strede...

"Out there, children play soldier..." "In here, soldiers play like children."Dráma z prvej svetovej vojny zaradená do zoznamu1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Na vojnovú drámu má až príliš humorne odľahčenú, miestami až komickú atmosféru, čo mi nie úplne dokonale sadlo. Všade samá zábava, šaškovanie, akoby ani žiadna vojna nebola (práve prebiehala jedna z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny, bitka o Verdun). Aj tá realizácia úteku bola v takom komickom duchu, keď celá posádka pevnosti naháňala jedného akože utečenca, ktorý evidentne neprejavoval nejaký mimoriadny záujem o útek. Zo zajateckého tábora sa mi najviac páčil ten medzinárodný guláš (Francúzi, Nemci, Angličania, Rusi), škoda len, že tých konfrontácií tam nebolo aj viac. Úplne iný a výrazne lepší náboj mala pre mňa až tá záverečná časť mimo zajateckého tábora, predovšetkým veľmi silné scény s nemeckou rodinkou. Za zmienku ešte stoja pekný obraz (atraktívne prostredie zámku, či horskej dedinky) a výborný Jean Gabin v hlavnej role."For me it's simple. A golf course is for golf. A tennis court is for tennis. A prison camp is for escaping."