Stromboli (1950)

Melodrama o následcích války, nepřekonatelných kulturních rozdílech a proměňujícím se vnímání ženské identity Rossellini točil bez scénáře, jen podle svých kusých poznámek převážně v syrovém prostředí titulního ostrova. Ženatý režisér přitom stačil obtěžkat svou importovanou vdanou hvězdu, což ve Spojených státech vyvolalo skandál a zápis herečky na hollywoodskou černou listinu s důsledky trvajícími šest let. (Senátor Edwin S. Johnson: "Degenerovaný Rossellini podvedl americký lid idiotským příběhem o sopce a těhotné ženě. Musíme se chránit před takovou pohromou.") Mně osobně připadaly lov tuňáků a řádění živlů nejen přesvědčivější, ale i vzrušivější než mač dvou nerovných duší s těžkopádnou symbolikou a podivným koncem, který na rozdíl od některých kritiků nevnímám jako tragický.

Uz ked  som zacal pozerat prve sceny z fiolmu, som vedel, ze som dobre urobil, ze som si film pustil. Takto - nebudem tu vypisovat romany, beletrie odo mna sa nikto nedocka. No napisem to takto - film zobrazuje drsny zivot Ingrid Bergman, ktora usla z internacneho tabora v Litve, odstahovala sa do talianskej dediny a tam zistila, ze ma zit v chudobe a na okraji spolocnosti. Holt, zivot je drsny a s ludmi sa nemazna  88 %

Neviem, čo som si mal zobrať z tohto filmu. Jedine to, že Taliani hovoria anglicky tak asi ako Pakistanci. Ale to asi nebolo zámerom. Osamelá žena, tehuľka na skalách, veselá hudba dáva sem tam lepšiu atmosféru, ale bez farby si ani to more človek nevychutná. A tak slávu tomto filmu urobila snáď len aféraBergmanovejsRossellinim. A z tých italských folkových songov mi začal prirodzene tvrdnúť maz v ušiach. Bolo to dosť utrápené a uplakané.

Odmietnutie udelenia prisťahovaleckého víza argentínskym konzulom, túžba uniknúť z tábora a manželstvo, ktorého dôsledkom je príchod na sopečný ostrov, z ktorého každý, kto môže, uniká, to sú tri vstupné parametre, ktoré určujú ďalší vývoj príbehu. Karen je cudzím prvkom v tradičnej štruktúre obyvateľov ostrova a jej zúfalé snahy o únik z neho pripomínajú tuniakov zmietajúcich sa v rybárskej sieti. Roberto Rosselini vložil do filmu svoje režisérske umenie, Ingrid Bergman svoj herecký talent a 70 rokov od vzniku filmu svoj erodujúci vplyv. Preto som viac ako tri hviezdičky nedokázal dať.

Čo môže byť pre novomanželov romantickejšie ako život na stredomorskom ostrove vo vlastnom domčeku. Z jednej strany výhľad na more a z druhej strany na sopku. Aktívnu. Život sa ale stáva väzením, keď niet úniku z ostrova, zo vzťahu, zo zaostalých pomerov a nakoniec pred sopkou. Tak ako nemajú únik tuniaky zo zatiahnutej rybárskej siete, a ten lov bol pre mňa silnejším zážitkom ako samotná erupcia sopky, keď režisér asi len zužitkoval zábery zo skutočnej erupcie.
––––Svätý Bartolomej, náš patrón, vás bude ochraňovať. Po veľkej erupcii v roku 1941 to bol práve svätý Bartolomej, kto zastavil prúd lávy, uhasil požiar a zachránil naše domovy. Určite tu budete šťastní. Teraz to je váš domov.