Klec (1975)

Psychicky narušená žena v rokoch uväzní svojho bývalého partnera vo svojom dome a keď nedostane očakávanú odozvu, uchýli si sa k radikálnemu riešeniu svojho problému, či skôr psychickej poruchy. Zaujímavý nápad a sčasti aj originálny. Ventura to skvele ťahá a jeho realistické konanie tomu dodáva na uveriteľnosti. Škoda, že od istého času sa akoby situácia upokojila, nedochádza k väčšej eskalácii, už ako keby sa príbeh iba dohrával. No a sklamaním je pre mňa nemastný-neslaný záver, ako keby  nedokončený, v ktorom sme sa tomu všetkému zasmiali (!). Napriek tomu zaujímavý dramo-triler, nebyť fiaska v závere, možno by som išiel s hodnotením vyššie. Ešte taký malý postreh: keď tam hl. postava príde na svojom luxusnom Jaguári, ten pôsobí oproti dobovým francúzskym rachotinám na kolesách ako z inej planéty.

Dny v zajetí přibývaly, ale košile dál zůstávala sněhobílá, předpisově zastrčená do kalhot, opatřená kravatou pro případ, že by se snad ve sklepě zastavil Charles de Gaulle. Tento výjev už mě ke konci rozesmával nahlas a jediný, co jsem řešil, byla otázka, která firma ušila něco tak kvalitního. Kecám. Řešil jsem jich víc, tohle nebyl jedinej nonsens. Gevět tam místo Ventury Langmajer, hodnotil bych asi ještě hůř.

„Žena, ktorá znenávidela muža,” pretože uprednostnil kariéru namiesto manželstva; francúzsky vlastník stavebného podniku menomJulien Dartel[VENTURA]- bývalý egoista ako hrom - si vskutku akosi ani nestihol poriadne uvedomiť, ako vlastne rýchlo [s]padol smerom hneď do „jamy levovej”, ktorú pre neho následne prichystala - švédska spisovateľská ženská postava v podaníHélènyDartelovej[THULINOVÁ], aby sa s ním povedzme počas toho najmä porozprávala i o vysoko zaujímavých, životných okamihoch; skrátka, tento chlapík sa stával uväzneným v betónovejKlietke, a to konkrétne uprostred útrob honosného domu, kedy režisér a scenárista v jednej osobe -P. Granier-Deferre, znovu zručne exceloval, ako po obsahovej, tak aj po formálnej stránke, pričom svoje naprosto pozoruhodné dielo, ukončil hodne sarkastickým spôsobom, aký som teda ani vôbec neočakával, no malo to niečo podstatného do seba, v podstate kvôli čomu som sa pri tom vyvrcholení ani nezarazil(?) - predsa tak trochu mi zmenilo pohľad v rámci daného príbehu, ktorý sa predtým odvíjal podľa úplne iných kritérií.•V danom prípade som si vystačil s minimálnym dejovým priestorom po priam klasickom vzore -12. rozhnevaných mužov, zatiaľ čo práve teraz mi stačil iba jedenrozhnevaný muž, ktorý aspoňže dokázal udržať svoj hnev i na uzde alebo náhodou ani nie - to musí posúdiť predovšetkým potenciálny divák, ktorý sa cítil byť prítomným, ako v divadelnom prostredí, čo tentoraz našťastie nebolo na škodu, ale k celkovému úžitku, nakoľkoLinosa neustále pokúšal urobiť niečo s touto nepriaznivou situáciou, ktorú rozohralaIngrid, trpiaca duševnou poruchou? → ako som už medzičasom spomínal, jedná sa o zaujímavé spracovanie s pomerne dosť zvláštnym koncomZAČIATOK SPOILERUa s nádejou na nový začiatokKONIEC SPOILERU.

Slušné herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov i originálny námet. Bohužiaľ, stredná pasáž filmu bola zničujúco nudná. Keby boli lepšie prepracované dialógy, mohol to byť jeden z top filmov roka. Záver bol obstojný, ale pri tej slušne rozbehnutej psychologickej hre som od neho očakával trošku viac.

Fajn thriller, výborný Ventura, výborná Sardeho hudba (byť šlo pouze o jediný motiv, použitý během úvodních a závěrečných titulků). Režisér Granier-Deferre (jehož jméno si stále nejsem schopen zapamatovat) natočil také mou velmi oblíbenou Gabinovku Heroin a ve stejném roce jako Klec také další Venturovku Nelítostý souboj. Více takových filmů!