Vdova (1971)

Často obnažený čeledín Delon obhospodařuje farmu, starou tvrdou raketu i mladou prostou rajdu se závazkem a ještě při tom všem stihne ohřívat vejce! Burgundský venkov jako hřiště, kde touha po svobodě a troše toho osobního štěstí nastavuje kurz k čelní srážce s lidskou malostí a závistí. Konflikt během běžných farmářských činností a klácení dlouho jen tak probublává, aby se dle předpokladů na konci vytasil s něčím, co touze ukáže, že dobře už bylo. Nevím, jestli ta čistá bílá košile měla být nějakou symbolikou, nebo jen um vyhnout se hlíně a dešti kulek, aby ženské v prádelně u říčky neměly tolik práce..

Film s Delonom mi nepriniesol žiadne prekvapenie. Teda výborné herecké výkony a nepríjemné prekvapenia v scenári. Ako to bolo dobre rozohrané, tak nezmyselne to bolo ukončené. Prestrelka s pár obeťami a jedna zbytočná postava voľne sa prechádzajúca medzi guľkami s bábätkom. Film sa celkom dobre pozeral, ale nezostal mi dobrý dojem.

Pierre Granier-Deferre vytvořil opravdu výborné komorní drama z vesnického prostředí na motiv jeho oblíbeného autora - Simenona, kde dominují hlavně herecké výkony dvou hlavních protagonistů. Navzdory nedostatku dialogů Signoret sděluje neverbálními prostředky o vnitřním světě své postavy tolik, že slov vskutku netřeba. Delon paradoxně tuto roli  původně nechtěl vzít, ale dobře udělal - je to jeden z jeho nejlepších hereckých výkonů. Je to film kde výměna pohledů řekně více než slova. K tomu přidejme brilantní režii, skvělou kameru a dát plný počet je nakonec nevyhnutelné. Ano tohle je Film.

O nějaký ten pátek mladší Delon jiskří se Simone Signoret a pořád jim to spolu sluší. Smutný příběh o hledání štěstí tam, kde se na něj zapomnělo. Z vdovy vyzařuje síla, ale i zoufalá touha po lásce, Jean chce jako uprchlý zločinec konečně najít klid. Za mostem však číhá závist, chamtivost a taky vcelku roztomilý, leč zrádný chtíč.  Zvláštním způsobem ve své podstatě amorální příběh, kde však s antihrdiny téměř nelze nesympatizovat a to i ve chvíli, kdy vrah Delon znovu zabíjí. Korunu všemu pak nasadí "vševysvětlující" závěr - Měl toho dost.  Čtyři vejce v líhni.

Vmalej francúzskej obci Cheuge, kde pomaly snáď každý o každom úplne všetko vedel, sa raz znenazdajky objavil akýsi »neznámy tulák«Jean Lavignev podaní tradične charizmatického, a tentoraz spočiatku i fúzatéhoAlaina Delona, keď sa akurát písal rok1934vo fáze sparného leta so vskutku zároveň k tomu aj s mimoriadne zvláštnymi, medziľudskými vzťahmi v rámci kľúčových postáv, čo v podstate ešte vôbec ani nestihol správne vydedukovať, aká naprostá, «nenávistná smršť» nadchádzajúcich situácií, sa s jeho hlavným príchodom vlastne priamo rozpútala, pričom akousi priamou účastníčkou nasledujúcich ["intrigánskych"] udalostí, sa následne stávala i titulná postava - Tati "Vdovy"Coudercovejv náležitom stvárnení charizmatickou francúzskou legendárnou herečkou -Simonou Signoretovou, kedy sa sklasickým,padacím mostomuprostred tohto spletitého diania; začínalo systematickým spôsobom odvíjať i určité poradie príslušných sekvencií naprieč týmto zaujímavým prostredím, kde som určitý čas dokonca uvažoval aj nad tým, že napokon udelím až štyri rovné*z celkovo piatich, no situácia v podobe poslednej zhruba štvrtiny minutáže - ma bohužiaľ presvedčila o presnom opaku, ale i napriek tomu môžem vari naplno skonštatovať, že výsledné3*- sú z môjho hľadiska veľmi silnými a konštantnými; s tým dôvetkom, že si súčasne rovnako myslím i to, že určitá časť diváckej obce, bude mať predsa o čosi vrúcnejší vzťah k danému titulu, ako práve váš naozaj triezvo uvažujúci recenzent.•Skrátka; občasne nastávali akési trocha menšie, »scenáristické prešľapy,« a to vzápätí ani nehovoriac o celkom finálnej pasáži, ktorá bola máličko nevierohodnou, kde mi jednoducho chýbali «štandardné znaky,» vzťahujúce sa na ďalšiu ústrednú postavu, ktorej sa bezprostredne dotýkali; nechcem príliš zachádzať do akýchkoľvek detailov, v opačnom prípade by som s vysokou pravdepodobnosťou vyzradil rozuzlenie, a veď napokon divák uvidí sám, čo mal tým básnik na mysli.•Trištvrte vymedzeného času, zväčša všetko fungovalo podľa mojich, priam najideálnejších predstáv, no scenáristickému tandemuJardin&Granier-Deferre; akosi nemôžem vonkoncom odpustiť: „Že povedzme, zrovna ten "zlomový moment", ktorý na mňa zapôsobil značne povrchne, naštrbil celú predchádzajúcu a pomerne dosť kvalitatívne nastavenú a vyváženú úroveň, ktorá sa tým pádom trošku rozmrvila, pretože sa do [filmovej] zmesi, začali pridávať i také položky, ktoré sa do nej príliš extra nehodili,” ale rovnako rozumiem i tomu, že sa proste nejako muselo ukončiť toto zamotané rozprávanie, pritom sa tak mohlo urobiť aj oveľa podnetnejšou formou, a tak sa tiež pre istotu radšej porúčam, aby toho náhodou už v danej veci nebolo trochu [pri]veľa ← A viete, čo tým chcem povedať, však?