J'accuse ! (1938)

Humanistická protivojnová propaganda s výbornými myšlienkami, ktorú nebudú počúvať chamtiví mocní. S hodnotením nejdem vyššie, lebo všetko je tu koncipované ako ideál a éra klasického filmu neponúka takých psychologicky komplikovaných hrdinov, ako to mám rád. Sranda dať si po tomto film Hellsing IV so zanieteným záverečným príhovorom o láske k vojne.

Z kontextu doby môžno konštatovať, že Gance bol akýmsi prorokom predzvesti od apokalyptickej mašinérie, ktorá nadobúdala na sile. Ale vlastne i všeobecnou výstrahou a humanitárnym posolstvom najvyššieho rázu. Jeho dielo je silno protivojnové, stavia na ňom prakticky celý, nekončiaci príbeh a s pribúdajúcim finále ho uzatvára až majestátne ako Charlton Heston. Škoda, že som sa viac nezžil s postavami, alebo že davové scény mali polo-dokumentárne razenie (Kubrick sa pre Strangelove evidentne inšpiroval) a scenár vynecháva mnohé aspekty bežného života, rozumej po tragédii. Záverečná fáza ma zaujala najviac, umelecky aj hodnotovo.

Ani prvá časť filmu z vojny, keď sa vojaci posielajú nezmyselne na smrť, ani druhá časť ako jej obžaloba, ma nezasiahli tak, ako som od slávneho filmu očakával. Možno bol film v mnohých použitých metódach prvý, hlavne jeho predchádzajúca verzia, ale nepomôžem si, u mňa len priemer.
––––Pokiaľ nebudú tí, ktorí vojnu prežili, nemôže sa zopakovať.

Sila, ktorou režisér apeluje proti začatiu ďalšej vojny je zjavná, vzhľadom na to, že film bol natočený len pár mesiacov pred jej začatím. No žiaľ, tento režisérov posledný zúfalý pokus o jej odvrátenie nevyšiel, čo ale nič nemení na tom, že film má veľkú výpovednú hodnotu aj v dnešnej dobe. Vzhľadom na vtedajšiu situáciu sa dá odpustiť aj to prílišné moralizovanie, no vadila mi tá naivita, že hlavný hrdina celý život vymýšľa vynález proti vojne, jednoduchšie by bolo vynájsť perpetuum mobile. Každopádne ale ide o kvalitný filmový zážitok so strhujúcim Barraultom v hlavnej úlohe.

Prvý film som nevidel, tak nemusím riešiť, ktorý je lepší a tento som si mohol vychutnať bez predsudkov. Možno trochu dlhšie, ako si príbeh vyžadoval, lenže tá záverečná naliehavosť, ktorá je kombináciou filmárskeho umenia a faktu, že sa film natočil v roku 1938, je emocionálne skutočne vyčerpávajúca. Vojnové hrôzy sú natočené realisticky a pôsobia kontrastne (alebo možno s ňou korešpondujú, ako chcete) k surrealistickej, až hororovej záverečnej polhodine. Príbeh začína uprostred bojov a od polovice sa presúva do civilného života, čo je trochu neobvyklé, ale má to svoju logiku. Film nie je až tak autorský, ako Napoleon a Koleso života, pripomenul mi svojou angažovanosťou uvrieskanú Renoirovu Marsseilassu, od ktorej je ale divácky zaujímavejší.