Drevený chlieb (1969)

"Za tmy vstávaš, za tmy líhaš, za tmy chodíš do hory."Ťažký život drevorubačský, úmorná práca s pílou a sekerou vo vysokom snehu, dopravu obstarávajú kone, občas na niekoho padne strom a chabé finančné ohodnotenie driny motivuje akurát k návšteve krčmy. Okrem alkoholu sa zrobení chlapi utiekajú aj mytologickým bytostiam, ale veľmi to nepomáha. Drsne realistická necelá polhodina, miestami až dokumentaristická, čo je celkom nepríjemné pri záberoch na trpiace kone. V hlavnej roli Majerčík, myslím, že predabovaný, ukáže sa tu aj režisérov potomok, inak len veľmi autentickí neherci. Za tri čiarky na futro.

Trochu prisilná bezdejová poetika, ale geniálna hudba Svetozára Stračinu udržala maju pozornosť, a scénu s koňom budem mať pred očami ešte nejaký čas. Kde sú tie časy, keď pri ťažbe dreva bolo potrebné množstvo ľudí, zvierat a pri tom vyťažili pár stromov za deň... Dnes stačí jeden stroj a celý les padne za pár dní a už je naložený na kamiónoch na export do zahraničia. K drevenému chlebu by sa v názve filmu mohol pridať aj tekutý chlieb.
––––Kto do hory nechodí, drevo nezváža, nemôže pochopiť, prečo sa my v krčme... Éj, či sa ti nezachce na všetko zabudnúť? Na všetko.

Trochu artove, a ja ako milovnik Starovekych Civilizacii /Elam, Sumer, Asyria, Egypt, Babylon, Rim ...../ musim len skonstatovat ze takto to funguje uz tisicrocia : tazka praca, troch uoddychu v krasnom prostredi ... fajne, ale chcelo to nieco viac : 55 %

Poetizmus Mila Urbana v krátkom filme, kde sa potvrdzuje stará dogma. Slováci sú národ tvrdo pracujúci a alkoholický. V literatúre sa o tom píše už takmer 200 rokov a nič sa doteraz nezmenilo.

Na postave drevorubača a opilca je tu zobrazený ťažký život lesných robotníkov, ktorí zvážajú drevo a ich alkoholizmus. Práve realistické zábery z lesa patria k silným. Až záverečný rozhovor hlavného predstaviteľa s Ježiškom odhalí pointu.