Belfast (2021)

"UŽJSEMMĚLBOHANAJEDENDENAŽMOC." Kdyby to Branagh nechal v barvě, asi by to dopadlo ještě hůř, než jak to nakonec skončilo. Černobílé obrázky jsou pěkné, vyznání významného režiséra k zážitkům svého mládí asi vděčné, ale něco tomu chybí, není z toho cítit opravdovost, vášeň a to je vzhledem k souvislostem skoro až zarážející.50%

UžSpielbergto mal voFabelmanss presvedčením diváka o tom, že by ho malo zaujímať jeho zázemie pomerne ťažké, tak prečo by ma mal zaujímať toBranaghove? Naviac keď je v takto nudnej forme? Spielberg je samozrejme moderný final boss remesla, takže aj keby to hodil do podobného poňatia, dalo by sa mu to vrúcnejšie zožrať, ale takto ee Belfast nielen nezaujímavým, ale aj nudným dielom, ktoré síce má rysy nejakých vyšších filmárskych zámerov, ale iba sa sebecky topí vo vlastnej moci môcť takúto záležitosť spracovať a nemá ňou čo bežnému divákovi ponúknuť. Oscar za scenár je snáď vtip. Niežeby sa to zle pozeralo, ale napríklad ešte aj čiernobiele je to zbytočne. Však nepozerámSchindler's List.

„Príliš dlhá obeť môže premeniť srdce v kameň.”•Hlavným mestom Severného Írska, je titulný názov v tvareBelfastu, ktorý by teda kľudne mohol napokon predstavovať i akúsi ústrednú „postavu v postave,” a to konkrétne v zmysle samotného prostredia a ústredného, detského protagonistu v podaní takmer 9-ročnéhoBuddyho[HILL]; tento príbeh sa začínal postupne odvíjať dňa 15. augusta 1969 → čo by sa vskutku mohlo práve vzťahovať azda najmä na to, že v podstate predstavoval hlavný predobraz samotnému autorovi scenára, produkcie a réžie -K. BRANAGHOVI, ktorý nielenže vytvoril svoj mimoriadne osobný portrét prostredníctvom vizuálnej optiky, ale zároveň ho taktiež aj obohatil množstvom „mätúcej patiny,” vďaka čomu bolo vlastne toto rozporuplné dielo akosi náročným na celkové vstrebanie: Skrátka, ako by sa režisér ani nevedel poriadne rozhodnúť, komu a čomu by mal venovať väčšiu pozornosť;a)artové ukotvenie;b)sociálna nestabilita;c)nazeranie na svet cez optiku dieťaťa;d)rozšírený playlist v rámci pesničkových vsuviek;e)vkladanie popkultúrnych odkazov;f)náboženská a politická situácia;g)názory predchádzajúcej generácie a podobne →a teraz si, človeče, máš akože vybrať, čo z toho skôr uprednostníš, alebo to všetko zmiešaš dohromady, čím si vytvoríš akýsi chaotickejší pocit, že neustále striedanie týchto pomenovaných úsekov, prinášalo oveľa viacej škody, ako povedzme úžitku.•I. chválaby smerovala smerom ku sopľošovej sexy mamke[BALFEOVÁ]s jej obzvlášť dlhými nohami, ako trebárs vystrihnutej od Marlene Dietrichovej;II.pochvalasa priamo dotýkala zaujímavej kompozície obrazu a práce so zvukovou zložkou - na začiatku som bol priam nadšeným, že to bude v obdobnom zoskupení pokračovať i naďalej...; aIII. uznanienaposledy prisúdim ku krátkej minutáži, ktorá pomerne dosť rýchlo našťastie aj odsýpala, čo bolo rozhodne na záver i veľmi milé, sympatické a kľúčové zistenie; potenciálne pridanie ďalších minút extra naviac, by už normálne zaváňaloopredsa trocha väčším malérom!•Áno, tentoraz som bol totiž i mierne rozčarovaným ohľadom obsahu & formy, včlenených do jedného celku od tohto autora, od ktorého by som to asi vôbec ani nečakal, že dokáže vytvoriť až takýto čudný zlepenec... [Čo by ho mohlo ospravedlňovať?].

Osobitý film Kennetha Branagh, do ktorého vtisol spomienky na vlastné detstvo. Scenár nie je vôbec zložitý, proste nahliada na vtedajšie udalosti detskými očami, ktoré vidia prebiehajúce násilné udalosti, ale nezaťažujú sa celkovým pozadím prečo tomu tak je, pretože to ani nechápu. Vidíme len násilné strety, nervozitu a strach rodičov, ale zároveň aj prvé školské lásky či záľubu hlavného hrdinu vo filmoch. Proste taký neobyčajne obyčajný detský život, čím však film zároveň pôsobí trochu nevyrovnane, nakoľko permanentne strieda optimisticky ladené scény na pozadí turbulentných časov a prvky ťaživej rodinnej drámy. Film ako celok nie je veľmi náročný, a úprimne ma tie nominácie a ocenenia trocha prekvapili. Takým highlightom je určite čiernobiela kamera, prípadne aj herecké výkony. 60%.

"Irové k přežití potřebují jen telefon, Guinness a noty k písni 'Danny Boy'."Vlastně hrozně 'feel good' filmeček plný nostalgie (Branaghovi se podařilo skvěle vyobrazit, jak si to své dětství umíme romantizovat a vidět 'lepšíma očima'). Navzdory tématu pohodová hodinka a půl se sympatickými dospělými a s ještě sympatičtějšími dětskými herci (Jude Hill je tu fantastický). To vše podtržené parádním soundtrackemVan Morrisona. Při té současné bídě na poli celovečeráků příjemné překvapení, které si moc rád dám zase někdy příště."Irové se pro stěhování narodili, jinak by byl zbytek světa bez hospod."