Vejce – Příběh natvrdo (1975)

"Slepice ví!"Továrnik despota zbohatnuvší na produkcii vaječných škrabadiel si užíva života, hlavnou jeho radosťou je ponižovania, konkrétne manželky, zamestnancov, bezdomovcov a hlavne syna, ktorého natoľko poznačil, že už nie je schopný normálneho života a vzťahov. Film strieda žánre, chvíľami je to čierna komédia, potom rodinná dráma, romantická komédia, paródia na prírodopisné filmy, protikonzumná agitka, je tu aj hromadný hudobno-tanečný muzikálový výstup, postapokalyptické scény a všetko je to pretkané niekedy až príliš absurdným humorom. Hodne divoká zmeska, ktorá sa pokúša aj niečo povedať, nenudil som sa, ale (slovami klasika) som z toho voľáky zmätený. Za tri a pol sentimentálneho popevku z prenosného tranzistoráku.(vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

"Pokud bude bouřka, zkus se neposrat."Je to také absurdné, až ma to bavilo. Vyjadrenie rôznych pocitov a postojov medzi členmi rodiny: vzťah otec – syn – matka, už len tento príbeh bol na zamyslenie. Ďalšia rovina bola o vzťahoch šéf podniku – zamestnanci. Tretia rovina sa niesla v úvahách o hľadaní šťastia v živote (bezdomovec, vzťah k prírode...) Zaujímavé a netradičné spracovanie s dobrým hereckým obsadením.

To, co zbytek světa objevuje v posledních pár letech, kritizoval Alfresdon již před téměř půl stoletím. Mimo jiné rozevírá i náruč osobnímu green dealu bez nutnosti popsat stohy papíru, projednat stovky hodin a stejně nic nevyřešit. Jo, kdo chce, skočí do rybníka, ostatní si mohou pořizovat škrábátka na různé tělesné výčnělky i otvory. Max von Sydow v roli otce je ztělesněním všeho, co lze nenávidět na korporátu. Na rozdíl od Bardema vDobrém šéfovinemá smůlu na podřadné herce v ostatních rolích.

Prvých tridsať minút mi prišlo veľmi slabých a to hlavne kvôli tomu silenému humoru a práve preň som aj rozmýšľal, či film nevypnem. Ale ja sa málokedy vzdávam a teraz to nebolo inak a urobil som dobre. Po tých nevýrazných 30 minútach v ktorých sa film niesol v naivno infantilnom humore, tak režisér celkom zmenil stranu a to mu len chválim. Max von Sydowa mam celkom rád, ale tu bol nevýrazný a myslím si, že ani jemu táto postava moc nevoňala a bolo to vidieť a práve v tej dobe sa začínala spanilá jazda  Gösta Ekman alias Stana Laurela. Tá jazda začala na lodi, išla cez múzeum a skončila bravúrnou scénou v jazere. A to som nechápal pred filmom, keď som čítal komentáre, prečo každý spomína jazernú scénu, ale hned po nej som to pochopil, prečo ju malo komentujúcich vynechalo. A práve scéna z jazera bola zaujímavá, netradičná a prenádherne spracovaná. Mala i také seriózne posolstvo o tom, že sama matka príroda zariadila, aby  postava sama na vlastnej koži zistila, ako je ťažké v prírode prežiť bez pomoci. A ked príroda zistila, že je pripravený pobiť sa o kúsok šťastia, tak ho jednoducho vyvrhla na zem a on ako človiečik z druhou šancou musel začať takmer od znova. Je tam cítiť neskutočnú iróniu, ale ktorá je dávkovaná pekne postupne a bez nejakých náznakov trápnosti. Znázornená krajina zužovaná nedostatkom vajec bola ťažká hovadina, ale i to malo koniec koncov svoje opodstatnenie. Tak Max von Sydow ma nenadchol, ale zato Gösta Ekman bol úžasný. Každý jeden nechápavý pohlaď či gesto som mu veril a zahral to cele znamenite. Neuveril by som, keby som to nezažil na vlastnej koži, že ako na začiatku som bol rozhodnutý dať maximálne slabé 2*, tak na konci to už bolo na silne 4*. Toto bude asi skokan roka. Štvrtý film s diskusie V. R. K. a som sám prekvapený, ako mi film sadol i na ten nešťastný rozbeh.

Severská bizardnost o neukojených potřebách mladého člověka, který se sice narodil s mega zlatou lžíci u pusy, ale k čemu to je, když vám despotický průmyslový maniak otec říká ´´to.´´ Srdceryvná scéna o pádu do rybníka a survival prožitku jakožto životního restartu a očisty, to už asi nikdy nezapomenu. Celkově trefná satira na šílenost komerční výroby, třídních rozdílů a jeho vlivu na lidi a společnost. 70%