Slabomyslný vrah (1982)

Sven v podaní Stellana Skarsgårda, je jeden z jeho najlepších výkonov, najmä, ak uvážime, aký bol v tom čase mladý. Utrpenie a urážky sú dennými zážitkami Svena. Ak je však utrpenia príliš, Sven má všetkého dosť a s anjelmi pomsty kráča po poliach, vykonať, čo považuje za jediné možné riešenie. To všetko za zvukov Verdiho Requiem. Táto scéna je mimoriadne pôsobivá. Film ponúka viacero charakterových postáv aj vo vedľajších úlohách. Postavy sú možno až rozprávkovo čierno-biele, ale k to poetike filmu patrilo.

Ja narozdiel od ostatných tie anjelské vízie vnímam trochu inak a vôbec mi tu nevadili. Skôr naopak. Pekne vizuálne dotvárali, čo sa mladému prosťáčkovi honilo hlavou. Film aj napriek tomu, že pôsobí jednoducho, spája v sebe brilantnosť formou dramatického a hereckého prejavu. V tomto smere dávam dole klobúk pred mladučkým Stellanom, ktorý tu hral jedným slovom - geniálne. Tiež oceňujem postupnú emotívnu gradáciu v kontexte dvoch protipólnych charakterov - mladého slaboduchého mladíčka a arogantného hajzla statkára. Na druhú stranu mi tu trochu chýbalo hlbšie rozobratie pointy s dievčaťom na vozíčku. Silný nadpriemer.85/100

Vela filmov Hansa Alfredssona spom nevidel, a pustil som si to preto, lebo film patri do tzv. vseobecneho rozhladu a ten mi treba. Kazdopadne skor artova zalezitost - prva cast filmu ktoru hlavny hrdina travi ako sirota madost zaujala, film ma kludne tempo, vyborne dialogy. Jo, anjelske vizie nic moc, s tym suhlasim, aj tak vsak dam maximalne hodnotenie. Stellan Skarsgard hral na urovni, film je to depresivny smutny, slzy, strach, utrpenie, to vsetko si divak rychlo vsimne. Videl som aj Bjorn Andresena - podla mnohych mal svoj najlepsi film Smrt v Benatkach, to ja nesuhlasim, tento Slabomyslny Vrah 1982 povazujem za jeho najlepsi film : 95 %

Nemôžem si pomôcť, no tento snímok mi od úvodu (napriek tomu, že mám drámy veľmi rád), príliš nesadol. Chápem opodstatnenie tých monológových vstupov, no na mňa pôsobili skôr rušivo, než by ma dostatočne emocionálne navnadili. Tak isto vízie hlavného hrdinu boli z môjho pohľadu trefou mimo terč. Niekto znalejší tvorby to zrejme docení, no pre mňa to bola viac menej strata času. Dúfal som v "depku" podobného rázu ako v prípade "Slonieho muža" (fakt neviem čo ma to napadlo), no toto išlo takmer úplne mimo moje zmysly.

Nebýt andělů, scénám s nimiž jsem se musel spíš smát (vypadali jak Měsíčník, Slunečník a Větrník), asi by hodnocení dosáhlo stropu. Ale symfonici taky potřebujou práci. Stellan měl úlohu "snadnou", protože tyhle postavy jsou vděčný a často dostávají hereckou cenu (Forrest Gump, Lennie Small, Ernie Grape). Zahrál ovšem na výbornou, všechna čest. Líbil se mi způsob, jakým byla do snímku zakomponována švédská příroda. Chování lidí k sobě navzájem mi připomnělonemytýho Knihkupce. Smutné, až na konci zatínáte pěsti. Stellan tak mladý, až nepoznatelný.