The Women (1939)

Očekával jsem uřvané a nesnesitelné peklíčko. Nakonec z toho bylo obstojné dvouhodinové klevetění v podání víceméně významných hereček té doby. Lehce rušivým elementem byla kolorovaná přehlídková pasáž, která mně vůbec nesedla, ale na bídné očekávání se mi film jako celek líbil. Příjemným plusem byla i účast P. Goddard, kterou můžu v jakékoliv podobě.

Film s čisto ženským obsadením, to znie ako zaujímavý experiment. Problém, aspoň pre mňa, je ten, že sa väčšinou jedná o nudiace sa paničky z lepších kruhov, ktoré pri svojich vyčerpávajúcich aktivitách ako sú návštevy salónov krásy, luxusných obchodov a večierkov vedú veľa dialógov, ktorých ústrednou témou sú aj tak hlavne muži. Ohováranie, klebety, povýšenecké hodnotenie neprítomných dám je síce veľmi slušne zahrané a občas aj celkom zábavné, v pôvodnej divadelnej podobe to mohlo byť ešte zábavnejšie, mierne oživenie poskytne odhalenie nevery, ale viac ako dvojhodinová stopáž na túto tému je skrátka veľa. Veľa bolo aj postáv, mal som miestami problém rozlišovať kto je kto. Plus to zachraňovanie vzťahu silou-mocou mi sprotivilo aj tú jednu ako-tak sympatickú postavu. Na rozšírenie obzorov o starom Hollywoode fajn, ale raz stačilo. Za dva a pol tej ceny čo udeľujú vo Švédsku.(vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

„WIFE K.O’ S LOVE THIEF.”[=MANŽELKA DEKLASOVALA MILENKU.]•VŠETKY NEUSTÁLE HOVORIA IBA O STEPHENOVI: toto mimoriadne limonádové, a k tomu zároveň taktiež aj vskutku pomerne dosť ukričané, čisto ženské obsadenie - spracovanie - najprv muselo zákonito porušiť i jedno zbožích prikázaní, aby sa povedzme, následne mohlo odraziť i ďalej k ďalšiemu škrekotu a piskotu, ktorý sa stával čoraz viacej neznesiteľnejším a otravnejším; skrátka, tietoŽeny, mi akosi strašne liezli na city, a tak si radšej nabudúce pre istotu [z]volímMalé ženy, ako podľa mňa i oveľa vhodnejšiu alternatívu namiesto týchto ukričaných & protivných žien, ktoré sa koľkokrát ani nevedeli poriadne spratať do kože. • "Cukorovský" nevkus dorazil v plnej miere; experiment, ktorý úplne nevyšiel podľa jeho predstáv; štylizácia v podobe„Columbovej ženy”→sa používa na označenie osoby, ktorá je často spomínaná, ale nikdy sa reálne neobjaví alebo nie je známa jej podoba→ nijako extra zvlášť neprospela tomuto dielu, ktoré bolo v rámci svojho celku, nanajvýš mätúcim, a to ani nehovoriac o pocitovej stránke danej veci, ktorú som vnímal ešte zdĺhavejšiu, než vôbec i v skutočnosti bola, čo absolútne neveštilo nič dobré!•Áno, dielo síce malo k priamej dispozícii poriadny, ženský ansámbel, ale vlastne, čo napokon z neho vzíde, keď z „fúrie”Crystal Allenovejv podaníJoan Crawfordovej, režisér nedokáže vyťažiť zmysluplnejší prejav, než jej len poskytnúť zopár slabučkých štekotov na plátne, čiže ju tým pádom odklonil na vedľajšiu koľaj, zatiaľ zase, čo taká,Mary Hainesová, prostredníctvomNormy Shearerovej, predvádzala celkom obstojný, herecký výkon s niekoľkými "pomocníčkami" v zálohe - rozhodne to stále nestačí - nastáva situácia v zmysle nevyužitého potenciálu.•Veľmi pekne nateraz ďakujem; uznávam, že dané predstaviteľky, sú kvalitnými v jednotlivom zložení, ale pod jednoustrechouim to príliš nesvedčalo.Priam vyčerpávajúca záležitosť.

Famózna záležitosť. Už len spojenie George Cukor, divadelná predloha a plejáda skvelých herečiek sľubovalo výborný filmový zážitok a ešte očakávania prekonalo. Základom sú vyšperkované dialógy, pri ktorých sa ani na sekundu nenudíte a keď ich podajú herečky, ktoré akoby to ani nehrali, ale akoby to priamo žili, tak som pri pozeraní chrochtal blahom. Jasnou kráľovnou je tu Rosalind Russell, ale zahanbiť sa nedali ani Paulette Godard a Joan Crawford. Mierne sklamanie je Norma Shearer v hlavnej úlohe. Nie celkom som sa stotožňoval s myšlienkou, že o podvádzajúceho muža treba bojovať, že ženy by mali také zaváhanie mužovi odpustiť. Možno to je dobou vzniku, ale aj tak je na svoju dobu film veľmi pokrokový a bez jediného mužského elementu.

Fascinující ukvokaná záležitost. Ano, dialogy jsou turbulentní, protože na počátku byla divadelní hra. To je jasné, ale ten absolutní koncept žen, které neustále hovoří jen o mužích, kteří nejsou de facto pro jejich kvokání podstatní, je... odzbrojující. Navíc v lepší společnosti, v době, kdy už i Ninočka na hlavě nosila místo klobouku okap na stojáka, je to celé velmi bizardní záležitost pro oko, ucho i mysl. Miluji na tom tu sekvenci v Technicoloru, zamilovávám se do úsměvu Normy Shearer a porovnávám si ji s Meg Ryan z verze z roku 2008. Ale tentokrát to bylo obzvlášť náročné.