Malé ženy (1933)

Moje tretie stretnutie so spisovateľkou Alcotovou a jej malými ženami. Napriek tomu, že z filmu cítiť značnú patetickosť, aj teatrálnosť (hlavne Hepburnová v hl. úlohe), dá sa to do istej miery prisúdiť dobe, v ktorej film vznikol. Na rozdiel od verzie z roku 49 ale neobsahuje žiadny iritujúci prvok. Malomestské zasnežené prostredie a staromilská pohoda vytvárajú veľmi príjemnú atmosféru. Tragické udalosti i bežné ľudské strasti a radosti sú na svoj vek pekne vystihnuté. V podaní blonďavej Emy bola obsadená mladunká kráska Joan Bennettová, ale na rozdiel od ostatných dvoch spracovaní, čo som mal možnosť vidieť, dostala Emy menej priestoru. Celkovo sú všetky tri sestry (teda mimo Jo) menej výrazné a tak trochu splývajú.

Taká klasická, ešte "prvotnopospolná" verzia romantickej drámy, ktorá rozvíja príbeh štyroch sestier a ich životných sklamaní či radostí. V rámci žánru je toto v podstate klasika a táto prvotná verzia bola vo svojom čase určite skvelou záležitosťou. V zásade sa ale jedná o priemerný dramatický snímok, ktorých vás nezdvihne zo sedadla, ale za to príjemne pohltí. 60 %

(Sestrám) Marchovým se povedlo něco vskutku nevídaného, získat si mne. Na vysvětlenou: jak já obtížně držím pozornost, když jsem nucen sledovat rodinky, jež by klidně mohly účinkovat v reklamě na štěstí, na plátně mě idyličnost poněkud nudí, v tomto konkrétním případě mě fenomény jako - válce navzdory - teplo rodinného krbu, sesterská pospolitost, přeslušnost všech vůči všem nejen neiritovaly, nýbrž cítil jsem se, jako bych byl toho součástí. Pocitově se zkrátka jedná o velice příjemný film, kterému k mému plnému docenění chybí akorát lepší práce s časem (nebyl jsem s to identifikovat o kolik let "malé ženy" počas filmu zestárly, na jaké časové ploše se jejich příběh odehrával) a rovnoměrnější postavení všech sester, je zřejmě škoda, že divák pozná blíž jen druhorozenou Jo. 75%

Sestry Marchové ma úprimne fascinovali,sú štyri,majú sa rady nadovšetko,ale potýkajú sa dennodenne s rôznymi problémami,je akurát občianska vojna,otec je na fronte,sú mladé,rady by mali vážny vzťah s nápadníkmi,ktorí sa im dvoria v jednom kuse.Sestry sa volajú:Jo,Amy,Beth a Meg.Nápadníci:Laurie,Brooke a profák Bhaer,kto ku komu pôjde,prezrádzať nebudem,ale jedna zo sestier zomrie na chorobu,ktorú chytila od susedov...Videl som verziu z roku 1949,kde sa mi zdá,že je drobátko lepšia.Tu je ešte mladučká Katharine Hepburn,ktorá sa ešte len zoznamuje s kamerou,ale podotýkam,že nie je žiadny zelenáč,už má Academy Award za Morning Glory,tak povedal by som,že takmer celú pozornosť si kradne pre seba,ale mne to nevadí...Snímok má starú atmosféru ako alabaster a Krištof Kolumbus! by sa divil...

Film ma síce nechytil za srdce, no keď som ho pozerala, silne som prežívala (a čiastočne preplakala) ich osudy a starosti, radosti. Keďže som v Amerike, vzdialená od domova, viac si uvedomujem ich obavy o zdravie blízkych. ___ Film je krásne starodávno Hollywoodsky. Celý v postate v interiéroch (štúdia?). Muž- Laurie má ešte namaľované oči, viem si ho krásne predstaviť ako typického vysneného mládenca tých rokov. Veľmi ľutujem, že som ešte neprišla na chuť K. Hepburn. Postave nepridala trošku láskavosti, jedine k sestrám trochu ale nie láskavosť samej Jo. U profesora zas veľmi značne vidno, že má o Jo záujem. Inak rodina fungovala krásne, Beth bola zlatá. No niečo mi chýba, aby som si film zaľúbila a neviem to popísať. Celkovo, pre mňa mali Little Women momentálne silnú pridanú hodnotu, s odstupom času budem asi rada, že som videla ďalšiu verziu známej knihy