Pojď, budeme se milovat (1960)

„Poďme sa milovať” je v podstate satirická, divadelná šou, kedy sa samotný manažment divadla predovšetkým zameriava na významné osobnosti šoubiznisu, napríklad: Opernú divu Máriu Callas, či aj na Kráľa rokonrolu Elvisa Presleyho, ktorých takýmto spôsobom parodujú, zase sa nedá čestne prehlásiť, že by ich len totálne zosmiešňovali, iba sa trochu pohrajú so svojou, celkovou štylizáciou prejavov, čo sa akurát bezprostredne dotýka ďalšej "obete" Jeana-Marca Clémenta. (Už podľa mena je očividne jasné, že je pôvodom Francúz, a vôbec nie obyčajný. Pochádza zo siedmej generácie Clémentovcov, ktorá sa datuje už do 17. storočia, kedy starý sedliačisko Clément zemiaky na poli kopal, pričom zároveň i truhlicu so zlatom vykopal, čo sa odvtedy pripisuje tzv. „zemiakovému šťastiu” , že aktuálny Jean-Marc, je totiž už rovným miliardárom v New Yorku, s vlastným mrakodrapom, zbierkou luxusných obrazov, alebo neváha ani 1000 $ na nový vtip minúť, pretože ich tak rád každému rozpráva, len aby ho mal, kto počúvať...) Zrovna ale teraz sa práve schyľuje ku skúške, a tak sa prichádza pozrieť, ako to s ním vyzerá... ? Jednak sa na prvý pohľad zamiluje do Amandy Dell, či si ho aj pomýlia s hercom, čo má hrať Jeana-Marca Clémenta ! Predstaví sa im, ako "Alexander Dumas" , odteraz vystupuje už iba inkognito, no i napriek tomu má pod palcom všetko, čo sa okolo neho deje. Amanda originálom vskutku pohŕda, a preto sa hodí i jeho kópia. Jean-Marc ale: nie je komikom, netancuje a nespieva, a tak potrebuje vyškolených odborníkov, aby ho to rýchlo naučili, kedy by tým pádom mohol vstúpiť spolu s účinkujúcimi na pódium, či aj vyšachovať partnera Amandy, t. j. Tonyho, ktorý ovláda tieto tri funkcie naraz... « Čím viac bude všestrannejším, tým jej viac stúpi v očiach, alebo ešte ani zďaleka nemá vyhraté » / Yves i Marilyn síce veľmo dobre spievať vedia, ale či sa spoločne hodia do Cukorovho romanticky-atypického, ladeného muzikálu, tak to nechám na zvážení divákov ? Z môjho sedliackeho pohľadu ide najmä o akýsi egocentrický počin, v ktorom sa neustále točia veľké peniaze, alebo niekto stále hýbe figúrkami na šachovnici, ako uzná za vhodné. Cameá: Bing Crosby a Gene Kelly hrali samých seba, že škoda absencie ich spoločnej scény, no i oni mali svoje nadštandardné egá, prečo sa tomu vyhnúť. Zrejme by sa to k sebe vonkoncom nehodilo, ale bolo by to zaujímavé spojenie dvoch legiend strieborného plátna. Na Normu Jeane Mortensen, som vždy zvedavý, nech už hrá v priemerných, či nadpriemerných snímkoch, na nej obdivujem najmä jej komplet postavu, od päty až po hlavu + všetko, čo s tým súvisí.

V celku zavádzajúci názov lákajúci na meno Marilyn Monroe. A ako sa hovorí, veľa kriku pre nič, tak tu by sme mohli uviesť: veľa piesní o ničom. Má ísť o muzikálovú formu, ktorú režisér predvádzal Cukor rád, ale tie piesne dej nikam neposúvajú, len sa snažia zvýrazniť krivky hlavnej herečky. Komédia je to taká polovičatá a pomerne hlúpa, s nezmyselným dejom. Navyše neprináša Marilyn v najlepšej forme, ale pozerá sa na ňu dobre. Montand v roli, ktorá mu sedela.

Celý můj problém s tímto snímkem spočívá v tom, že ze zásady nepřeji nekonečně bohatému kapitalistovi, aby ho dívka jeho srdce milovala za to, jak skvělý ve skutečnosti je. Jen ať ho má pěkně ráda pro prachy, aby si nemusel najímat učitele herectví Miltona Berleho, učitele zpěvu Binga Crosbyho a pochopitelně učitele tance Gene Kellyho. Pokud tedy pominu deklarovanou skutečnost, že za prachy se dá koupit všechno, tak musím Clementovo zoufalé umělecké snažení označit za celkem vtipné, divadelní zkoušení za průměrné a hudební kousky jen za o něco lepší.

Variace na standardní téma, v němž září jazzová Lolita v podání zralé Marilyn, tuto píseň ze samého začátku filmu považuji za jeho největší klad. Trochu se divím, že komunista Montand (sám zpívající mnohem konzervativněji než jeho partnerka) přijal roli v celkem konfekčním snímku s několika fajnovými jazzůvkami.

Krásna blondína Marilyn, z nádherným hlasom bola dokonalá. Je to prvý film z Marilyn Monroe ktorý som videl a strašne sa mi páčil. Marilyn-krásna pôvabná blondína a Yves Montand-francúzsky zvodca + milinonár - vždy keď sa na seba pozreli niet to ešte keď sa rozprávali, bolo vidieť ako to medzi nimi iskrí... Je to taká stará dobrá klasika s pekným vtipným príbehom... "But my heart belongs to daddy. " :)