Svůj mezi cizími (1974)

„Все те, кто грабит своих братьев, бедных, в конце концов, вырастут рога на голове!”[=Všetkým tým, ktorí okrádajú svojich bratov, chudobných, nakoniec narastú na hlave rohy!]•Naprosto dynamický, režisérsky debut zo stranyMichalkova- s mimoriadnym hereckým obsadením - normálne jedno herecké meno lepšie od druhého →Bogatyrjov,Šakurov,KajdanovskijaSolonicyn, teda tým pádom azda i úplne excelovali, dokonca ajMichalkov, sa postupne herecky zapojil do diania, ako povedzme Reakcionár menomBrylov; skrátka, tentohľa pokrokový režisér, v podstate toto nasledujúce dianie, priamo zasadil do obdobia po skončení: Ruskej občianskej vojny, kedy práve vznikli i tieto dve skupiny - na jednej strane víťazi v podobe boľševikov [červených] - na strane druhej, sa zase prezentovali, Bieli [odporcovia boľševictva]; v tomto prípade sa totiž scenáristicky pojednávalo najmä o „zlate”, pričom každá zo skupín, v tom hľadala svoje patričné záujmy; jedna chcela vymeniť zlato za obilie, zatiaľ čo zasa druhá/tretia, naopak, sa ho rozhodne plánovala neodkladne zmocniť!•Vskutku sa musím priznať, že ma tento „sovietsky eastern”, sakramentským spôsobom neuveriteľne fascinoval, ako po obsahovej, tak rovnako aj po formálnej stránke, kedy autor zručne prepínal, medzi čiernobielymi a farebnými scénami; no už ale pred ním, sa o to obdobne kvalitne postaralo fenomenálne spracované dielo v tvare →...А зори здесь тихие- to bolo asi ešte údernejšie!•Proste, nádherná kinematografia, z ktorej mám neskonalú radosť.

Nemôžem si pomôcť, ale ako tento film plynul ďalej a ďalej, bližšie a bližšie ku svojmu záveru, tým viac a viac mi prišiel geniálnejší. Sprvu som neočakával veľa. Myslel som si „Hej, Rusáci natočili akýsi pseudowestern prepchatý ideológiou skrz naskrz. To bude stopercentná sračka.“ Lenže ono to funguje. A to poctivým diváckym tempom.Nikita Michalkovmi vyrazil dych peknou kamerou a zábermi na široké ruské pláne. A keďže banálny dej rýchlo odsýpa a divák sa ho snaží zachytiť (nie vždy sa mu to darí, ale o to viac dáva pozor, keď sa vo filme strhne prestrelka), je pochopiteľné, že táto snímka nesadne každému. Ale mne sa to páčilo. A chcem si film pustiť znova. A myslím, že nebudem ľutovať ani po druhý raz. Pretože čistokrvný „eastern“ s nadsázkou o bande kamarátov Čekistov, ktorí sa snažia zistiť, kto je medzi nimi zradca, zatiaľ čo jeden z nich, neprávom odsúdený, sa snaží dolapiť banditov, ktorí ulúpili pol milióna v zlate z vlaku. Moralizovanie nad komunizmom tu nie je znateľné, a keď náhodou je, tak nevyznieva vlastenecky ale skôr ako samozrejmosť – jednoducho tu komunizmus je a my to musíme rešpektovať. A ešte jedna vec je fascinujúca – že postavy tu nehrajú na silu, ale od srdca, čo je v ruských snímkach dosť nezvyčajné. Takže tak, to je všetko čo som chcel.86%a viac sa nerozpisujem. Dovidenia...

Námet by vo svojej podstate nebol zlý, ale to spracovanie ho ubíja pod zem. Jednak je dej veľmi nudný a nejakých zaujímavejších scén je iba minimum, viacmenej iba prostredie a dobrodružný ráz krajiny. Za druhé, postavy mi prišli dosť nesympatické a bolo mi jedno, čo sa s nimi stane. Neustále ma iritovali vyvreskujúce postavy, ako keby to, že niekto kričí alebo sa dostane do amoku, malo byť to dôležitejšie. Celkovo ma film neoslovil a prevládala nuda.

Režíjny debut Nikitu Michalkova je príbehom príslušníkov organizácie Čeka (predchodca NKVD), ktorí dostanú za úlohu doručiť do Moskvy zabavené zlato, aby mohli nakúpiť potraviny pre hladujúce Povolžie. Zásilka zlata je však ukradnutá a z krádeže je obvinený práve jeden z členov eskorty. Ten sa následne vydáva vypátrať kto za tým všetkým stojí. Film sa odohráva začiatkom 20tých rokov, kedy sa ZSSR ešte len stabilizoval a kedy ešte stále pretrvávali boje proti Bielogvardejcom a hlavne rôznym skupinám banditov. Veľmi mňa zaujala vizuálna štylizácia i jasná inšpirácia americkými westernami. Ku škode je tu ale zbytočne zamotaný a prekombinovaný dej i politická propaganda. Čekisti sú tu zobrazení takmer ako Jánošíci bez bázne a hany, ktorí nasadzovali životy aby ľuďom pomohli. V skutočnosti mali na svedomí desiatky tisíc zabitých "nepriateľov revolúcie".

Michalkov rozpráva inak pomerne jednoduchý, až triviálny príbeh tak, že som v tom mal značný hokej. Najmä v strižni bolo rušno, akoby sa popri strihaní dosť pilo. Ale možno je tento štýl, ktorý by som určite necharakterizoval ako kontinuitný strih, prostriedkom, ako pochopiť neprehľadnú dobu, počas ktorej sa film odohráva. Je to eastern ako vyšitý, trochu pripomína Poklad na Sierra Madre a jeho hlavným posolstvom je podľa mňa výstraha, aby ste s Rusmi nikdy neplánovali podobnú lumpáreň. Na druhý krát by mal človek v postavách a situáciách asi väčší prehľad a film by stúpol na kvalite. Uvidíme...