Sharpova rota (1994)

/Videné 3x/.Script Supervisior: Elaine Matthews (kontinuita) Scenár: Charles Wood. Zmena scenáristu bola čisto producentskou voľbou, vedeli ktorého scenáristu majú zvolil na konkrétny diel. Môžete to brať ako rozumný ťah, zároveň aj ako príjemné osvieženie. „Chápete ako to myslím, aby ste zapadli medzi nás… Prijal to naozaj ako gentleman, máme naozaj šikovných seržantov. Vôbec si však neviem predstaviť ako seba rovných. Čo?!“ Názor plukovníka Windhama na Sharpera. Podľa dramaturgickej interakcie a kontinuite sa príbeh presunul o 3 roky neskôr vybraný muž Isaiaha Tongueho sa už v príbehu neobjavuje. Dámy a páni vstupujete do sveta Sharpera, cieľovou destináciou sú tie najlepšie diely tejto série. Začína sa séria filmov, ktoré plné humoru, intríg, vysokej politiky a niekedy chrabrosti. Po produkčnej stránke prepracovaná dramaturgia. Sharpe sa stáva otcom. Sharpe sa stáva pomaly skutočným gentlemanom. Polemizovať o krásach vojny vo honostnej vojenskej uniforme so cigárou v ústach, a popíjať si vínko vo predražených kluboch aristokracie Anglicka, to je náramné nazývať sa gentlemanom. Stačí raz vidieť bitku, príde Vám zle a v živote to už nechcete vidieť. Pre Sharpera platí vynikajúci výrok samotného Wellingtona: “Being born in a stable does not make one a horse.” V preklade: „Narodiť sa v stáji, ešte z teba nerobí koňa.“ Sharpe znova dopláca na rodinkárstvo, má zníženú hodnosť a je terorizovaný. Niekto má svoje hodnosti zaslúžené, niekto zas kúpené. Chápem, že nikto si nechce do svojho hniezda pustiť niekoho cudzieho. Pete Postlethwaite ako Obadiah Hakeswill, horšie stelesnenie Hitlera, Napoleona, Stalina a Ivana IV. Hrozného dokopy. Povestné cukanie hlavou. Ako sa z neho budete smiať, tak Vám bude z neho zle. Fotka plukovníkovej ženy Windhama, ktorú nazval svojou vlastnou matkou, to je ďalšia jeho oplzlosť. Hnilosť v jednom tvare tela robí z neho najlepšieho záporáka z celej série. Po hereckom prevedení to Pete Postlethwaite zahral na výbornú. Istota v prejave, gestikulácia, mimika, alebo body language. Myslím, že tento diel by nebol dobrý, ak by nebol v ňom práve on. Rozhovor s hercom: ----> (https://youtu.be/0AYqFOlYzfc). Hudba dostáva omnoho lepšie postavenie, vďaka konzenzusu režiséra, producenta a réžie hudby. Zlepšila sa výprava a kostými- Robin Fraser-Paye (obzvlásť mám rád odev Wellingtona, oficiálny alebo večerný). Rôzne a spravodlivé rozdelenie postáv a ich úloh vo filme ďakujeme úspešnej dramaturgie a práce režiséra Toma Clegga. Umením je mať aj veľa postáv a správne s nimi naložiť. Vedieť vyťažiť maximum z toho, čo máme k dispozícii. Hugh Fraser ako Duke of Wellington sa mi omnoho viac páči ako herec David Troughton. Jeho postava (v konkrétnom roku ešte) Earla Wellingtona ma veľmi bavila- stále je cítiť efekty, ktoré mu zostali z detstva. Mix ľudskosti, vtipu, dôvtipnosti, noblesnosti a niekedy naozaj tvrdej krutosti. Jeho matka si o ňom myslela, že bol hlúpy a divný. V slovenskom dabingu ho výborne nadaboval Štefan Bučko. Film uzatvára bitka pri Badajoze, v historickom merítku to bola poriadne krvavý masaker. Vynikajúca výprava a réžia, pri pohľade je človeku na plač, keď vidí toľko trápenia. Stále nechápem, ako dokázali niektorí mať takú veľkú odvahu. Časy, kedy sa všetky politické problémy riešili vojnou, tie časy trvajú dodnes. Kedy sa mi ľudia poučíme...
Aby Vám bolo ešte viac zle z kaviarenských frajerov pridal Wellington ešte jeden vynikajúci výrok: “There is nothing on earth so stupid as a gallant officer. “ V preklade: „Na svete neexistuje nič viac hlúpe ako ušľachtilý dôstojník.“ Ach ten Wellington musel mať nervy zo železa pri takýchto gentlemanov. Viac písať o tom netreba, šup na film, zvyšok Vám povie film sám. Pridávam aj video z nakrúcania ---> (https://youtu.be/4NN8xNSlyCg) /65%/

Trochu roztržité, chovanie a motivácie postáv občas mierne nejasné. Hlavne ide o handrkovanie sa medzi hodnosťami a fakt psycho Postlethwaita. Finálny útok pôsobivý, aj keď je tam len pár záberov na celkovú pevnosť... Ale skoro ako vždy som sa pri záverečných tónoch detsky usmieval...

Televizní výprava je i tentokrát znát, ale od minulého dílu je vidět posun k lepšímu. A především se zde objevuje skvěle zahraný záporák seržant Hakeswill. Takže tentokrát s odřenýma ušima za 4*.

Pete Postlethwaite je asi najlepší sharpovský záporák. Tu je ešte pod Sharpovým velením, ale aj tak má človek chuť zahlušiť ho sekerou. Vyvrcholením filmu je mohutný útok na Frantíkmi obsadenú pevnosť - brutálne a slušne výpravné.

Varuju všechny před tímhle dílem. Až na bitvu (poslední čtvrthodinu) je to nuda, nuda a ještě jednou nuda. Zajímavé je to snad jen prostředím napoleonských válek, na které nenarazíte zrovna často. Přečetl jsem si tu, že první dva Sharpové za moc nestojí, tak jsem je přeskočil, ale možná jsem měl skočit až načtyřku: To bylo teprve to dobrodružství, jaké jsem si představoval. Sice bych bez trojky asi plně neporozuměl, proč Sharpe ve čtyřce tolik opovrhuje Hakeswillem, ale zas tolik by to asi nevadilo.(23.11.2013)