Přerušená píseň (1960)

No propangadistická nuda jak kokot. Ozdaj jak väčšina týchto komunistických našich vojenských paškvilov. O nejakej autenticite ani vizuálne, objektívnosť žiadna a bojové scény otrasné. Tie sme nikdy točiť nevedeli. Dokázali tam nahnať vojakov, lebo dostali rozkaz, ale choreografia a kamera katastrofa. Príbeh? Verím, že sa niekomu páčil, aj keď neviem prečo. 2 z 5

Film nesie typické dobové charakteristiky svojej éry, čo je však bežné pre väčšinu snímok akéhokoľvek obdobia.  Nekompromisne zobrazuje vojnu v jej pravej podobe - ako odpudivý a ničivý fenomén, ktorý berie všetko tým, ktorí sa v nej ocitli. Emotívny náboj snímky je intenzívny a autentický, pričom vychádza z reálnych udalostí. Podstatné je uvedomiť si jeho poetickú povahu, ktorá dominuje celému dielu. Poetický prístup k téme umožňuje tvorcovi presiahnuť konvenčné vojnové naratívy a dosiahnuť hlbšiu emocionálnu rezonanciu.  P.S. Taký malý detail je výskyt chlapca, ktorý pobehuje medzi hrobmi padlých vojakov. Táto postava vykazuje nápadnú podobnosť s chlapcom z filmu "Osud človeka" (1959), ktorý podobne pobehuje okolo svojho otca.

Július Pántik v roli opravdového slovenského člověka. A to bez jakýchkoli servítek. Film představuje plně ideologický životní příběh o počínání učitele základní školy povolaného do bojů druhé světové války, ve které to Slovensko politicky také nemělo zrovna jednoduché. Že film vznikl za účasti sovětských filmařů, kteří mají s takovým vyzněním filmu blahé zkušenosti, je patrné už při úvodních titulcích, neboť pokud jde o grafické pozadí za titulky… Zkrátka Мосфильм jak vyšitý. Dějově se jedná o plnohodnotný příběh, který začíná počátečními boji slovenské armády po boku německé, aby se Slovensko postupem času prozřelo a za podpory Rudé armády dostálo svého slavného SNP. Příběh je samozřejmě smyšlený, byť je jistým skutečným příběhem motivovaný, ale je zpracován tak, aby splňoval všechny ideologické požadavky své doby. A skutečně je splňuje dokonale. Hlavní dějovou linií je tedy osudové počínání obyčejného učitele na bojišti během války, s určitým odkazem na vlivy v jeho osobním životě. Jako každý takový sovětský osudový válečný film je i tento po technické stránce dobře atmosféricky zpracován. A tak stejně jako každý takový sovětský válečný film je i tento třeba vnímat s určitým odstupem. Je to koneckonců kontroverzní film své doby, který jen odráží tehdejší politickou atmosféru. Ale chtě nechtě, filmový zážitek i dnes přesto stále přináší.

Dobrý vojnový film, ktorý na osude vojaka Miša Zvaru prezentuje pôsobenie slovenských vojakov na východnom fronte od ich nasadenia až po víťazstvo. Žiaľ film je silne poznačený proruskou propagandou a národným pátosom. Už úvodná pieseň (tá ktorá je prerušená) znie ako monumentálny chór, ktorý bezpochyby pohne každým patriotickým srdcom. Produkcia v tomto smere odviedla skutočne dobrú prácu. Príbeh je takto popretkávaný brataním a potľapkávaním sa so sovietskymi súdruhmi, folklórnymi odkazmi či monumentálnymi scénami hôr sprevádzanými heroickou orchestrálnou hudbou. Citový náboj ešte dopĺňa aj ľúbostná linka, ktorá napriek tragédii vedie, tak ako vojna, ku šťastnému koncu. Ten je opäť ako vystrihnutý z komunistickej čítanky. Hercom však toho nemožno veľa vyčítať a všetci odviedli veľmi dobrú prácu, takže ich postavy sú emotívne silné a celkom uveriteľné hoci sú zväčša čierno-biele. 70%

Dnes som už videl jeden vojnový slovenský film (Človek na moste) a musím povedať, že Prerušená pieseň je oveľa vyšší "level". A predsa dávam nakoniec tiež iba tri hviezdy. Oproti menovanému je to staršie, zato to má pekné farby, má to prekvapujúco veľkú výpravu a väčšiu produkciu je tu teda naozaj vidieť. Máme tu celkom sympatickú hlavnú postavu, nejakú akciu a je tu aj romantická zápletka. Ale všetko tu aj tak pôsobí akoby bez duše, akoby to mala byť iba nejaká propagandistická zákazka a taktiež sa tu chce toho príliš veľa stihnúť, čo spôsobuje že film stráca konzistenciu a vy si ani nestihnete obľúbiť postavy, ktoré na konci padnú. Ale za zhliadnutie to určite stálo. 69%.