Čert nespí (1956)

Satirický poviedkový film, prepojený mudrovaním Komisie pre schvaľovanie humoru, irónie a satiry, sediacej v nevykúrenej kinosále a kriticky sa vyjadrujúcej k obsahu jednotlivých príbehov."Kde je satira, tam sme my!"V prvej sa vedenie podniku a kádrové oddelenie zameria na podozrivú nebudovateľskú melanchóliu súdruha Kvasničku."Správal sa podozrivo, k obetavej starostlivosti o človeka, ktorou ho zahŕňali, priam sa obracal chrbtom. Rozkladný, úpadkový, celou svojou podstatou buržoázny smútok šíril sa od neho v mocných vlnách a zamáral všetkých, čo sa mu s nasadením vlastnej kože chceli priblížiť."V druhej súdruh Kvasnička nadobudne podozrivo rýchlo bytovú jednotku, čo nedá spať kolegom ani novinárom a snažia sa prísť na skutočný dôvod zrýchleného byrokratického postupu."To by tak bolo, podať si žiadosť a dostať byt! Kde sme?!"Do tretice na pokyn povereníctva zaháji podnik boj proti alkoholizmu, reálnych opilcov prehliada a zameria pozornosť na súdruha Kvasničku odnášajúceho prázdne fľaše."Táraniny, človeče, vymýšľaš si senzácie ako buržoázna tlač!"Problémy sa vždy ukážu byť hlúposti, ktoré sa jednoducho vysvetlia, ale kým sa k tomu dospeje, komisie a poverené orgány majú okolo všetkého kopu frázovitých rečí, neoverených dohadov a hľadania triedneho nepriateľa. Potešili herci zamlada, napríklad Július Vašek s kučeravou šticou bol čarovný, tiež dobrácky Ivan Krivosudský alebo uvedomelá Oľga "sme za alebo proti?" Vronská, väčšina hrala vo všetkých troch poviedkach, piati dokonca aj v komisii. Ako ukážka dobového a vtedy asi aj odvážneho humoru to bolo fajn, ale bránicu som si nepotrhal. Za troch osolených mládežníkov.PS SPOILER:Vtipný moment je v úplnom závere, kedy predseda komisie komisie burcuje k tomu aby satira zasahovala aj povereníkov (ministrov) a ešte vyššie, na čo členovia komisie zdesene utekajú preč.

Tri poviedky s pomerne roztomilo štylizovanými postavami, založené na rovnakej schéme: Zamestnanci fabriky začnú podozrievať svojho zvláštne sa správajúceho kolegu, že chce ohroziť výrobu ich firmy, pravidelné dodržiavanie (či prekonávanie!) plánov a nebodaj sa možno i dal na buržoázne chodníčky. Prenasledujú ho, idú odhaliť jeho zlotrilé plány, aby zistili, že išlo o nedorozumenie a kolega mal pre svoje správanie veľmi rozumný a jednoducho vysvetliteľný dôvod. Súdruhovia sa tľapnú po čele, ako ľahko sa nechali napáliť a pokračujú vo veselom budovaní svetlých zajtrajškov. Ako už tu trefne poznamenal niekto v komentároch - exemplárny príklad aké pyčoviny riešili komunisti. Solanova skvelá 60s tvorba sa našťastie už proti naivnému socialistickému realizmu vyhranila.

Svojrázny príspevok do témy satiry na slovenskom filmovom poli. Znateľný lowcost, ale vôbec nevadí. Poviedky kostrbaté, no herci nebojácni a zapamätateľní, hlavne Bohuš Králik a Ivan Krivosudský. Králikova hláška "vydra alkoholizmu sa priblížila k múrom našej fabriky" je hovadsky dobrá, kupodivu aj zvyšok scenára. Film pobaví, ale neubráni sa dojmu čo ním chceli tvorcovia vlastne povedať, lebo haniť socializmus v 50. rokoch by bolo nedobré a tak aj poviedky končia neucelene.

Čert nespí je buď komédia, satira, alebo veselohra. V každom prípade je však značne ťažkopádna a nevtipná a to sa nezhoduje ani z jedným spomenutým termínom. Svetlé momenty má, satirická svojim spôsobom tiež je, ale nie spôsobom vtipným. Všetci herci sú nesympatickí, či skôr sú tak naštylizovaní, že sú nesympatickí. Dokonca aj Kroner a to je potom sklamanie. Ale dobre, raz som sa uchechtol.

Nuž, ako prvé vety filmu upozorňujú, tento film je zlý. Hlavne pre ľudí, ktorí nechápu alebo nemajú radi satiru. Je to veru ťažká disciplína. V polovici 50-tych rokov sa volalo po satire, aby sa poukázalo na nedostaky v spoločnosti, a ľudia sa tak mohli poučiť a vyvarovať sa do budúcnosti. V súčasnosti nikto satiru nepotrebuje, všetko je už jasné.

Všetky štyri príbehy sú z pracovného prostredia, formálne sú si dosť podobné. Aj centrálne postavy sa opakujú, preto ich hrajú tí istí herci. Trochu ako commedia dell'arte. Ale poriadne absurdná. Hlavne vďaka šéfovi, ktorý sa dokáže zo všetkého vykecať, a zástupu jeho agilných prisluhovačov, ktorí vetria, čo sa od nich očakáva. Určite nejeden zamestnanec kapitalistickej firmy by dokázal dať týmto postavičkám mená svojich kolegov. Zábavné je tiež vidieť mladých hercov, ktorých si poväčšine pomätáme len ako starších pánov a dámy. Tak, súdruhovia, držte sa!