Mughal-E-Azam (1960)

Jedna z najväčších orientálnych klasík a jeden z najslávnejších indických filmov všetkých čias, a musím povedať, že zaslúžene. Mughal-E-Azam je vizuálne pôsobivý, príbehovo strhujúci snímok, ktorý sa môže pochváliť (vzhľadom k indickej kinematografii) vysokou úrovňou hereckých výkonov. Príbehová linka je do značnej miery archetypálna, respektíve, každá kľúčová postava prakticky stelesňuje určitý "typ", alebo atribút, niekedy aj dva - Akbar predstavuje prísnosť, no zároveň aj jej protiklad, milosrdnosť. Salim zasa, v opozícii voči svojmu otcovi, predstavuje vášnivosť a rebelantskosť. No film vďaka tomu nič nestráca, skôr naopak - tieto charaktery sú totiž vykreslené tak bravúrne a majstrovsky, že istá archetypálnosť tu vôbec nepôsobí ako prekážka. Samozrejme, chýbať nemôžu ani tradičné indické tanečné scény, ktorých však Mughal-E-Azam obsahuje primerané množstvo a sú organicky a prirodzene zasadené do celkovej štruktúry filmu. To všetko z tohto snímku robí bezpochyby jeden z najpodarenejších, historicky zasadených veľkofilmov, aké som kedy videl.

Môj zatiaľ najstarší indický snímok. Historický veľkofilm je zasadený do obdobia veľkej Mughalskej ríše počas vládnutia jej najznámejšieho cisára - Akbara Veľkého a hoci sa v ňom vyskytne jedna veľká bitka a často sa hovorí o vojenských napredovaniach, príbeh je predovšetkým o zakázanej láske. Ide v ňom aj o rozpor medzi otcovskou láskou a vladárskou povinnosťou, zachovanie cisárskych tradícií a podobne. Až na jedinú veľkolepú exteriérovú bitku ide o štúdiový film prevažne z prostredia cisárskeho paláca, s veľkoryso zdobenými kulisami a kostýmami. Že na filme nešetrili, cítiť takmer z každej jednej scény. Samozrejme, nesmú chýbať tance a spevy s pištiacimi ženskými hlasmi, ale dá sa na ne zvyknúť, niektoré boli dokonca celkom dojímavé. Takmer 3-hodinová monštrózna stopáž je síce úbíjajúca, ale kto ju prekoná, bude odmenený exotickým vizuálnym zážitkom. A to ešte nespomínam prekvapujúci - nehappyendový - koniec.

Keď toto dielo pojmem ako starý film, výkony tomu zodpovedajú, nie je to zlé, ale na danú dĺžku mi to príde dosť prázdne, ale to je tou dobou. Ako exemplár starej kinematografie je to OK.

Zdecimovala ma hlavne minutáž. Pri bollywoodskych snímkoch plných tanečkov a piesní, kedy deva v každom jednom filme spieva rovnakým hlasom ( odpustite mi, ale nie som nejaký hudobný odborník, toto je ale uši trhajúce ). ( Vtedy ) rekordný rozpočet som zaregistroval niekedy po dvoch hodinách, kedy prišla úsmevná bojová scéna, zvyšok išlo zrejme na tie ligotavé čačky-mačky. Milostný, k uzúfaniu nudný príbeh, nič síce neberie, ale ani za mák nedáva.(26.11.2023)

Tohle je zkrátka klenot, mistrovské dílo indické kinematografie. Po všech stránkách. Ať už jsou to naprosto nadčasové herecké výkony u kterých se zdá, že vlastně nikdo nic nehraje, tak pompézní vizuál, jehož honosnost na vás ale "nespadne". Hudba je nedílnou součástí díla, její texty totiž přesně dořeknou to, co neslyšíme od postav a navíc je skutečně vidět, že 60. léta byla zlatou érou playback zpěváků v čele s L. Mangeshkar. Stále ale platí, že se tento film musí vidět, (barevná verze je překrásná), popsat jej nejde. Tři hodiny ale stojí za to a uběhnou celkem rychle(18.11.2017)