Podivnější než ráj (1984)

Vypadá to že Jarmusch bude dalším z mých "oblíbených" režisérů. Tohle narozdíl od debutu už připomíná film, jinak je to úplně stejně o ničem. Statická černobílá kamera, nulový děj, tři naprosto nezajímavé postavy vedou povětšinou naprosto nezajímavé debaty v nějakém pokoji... ovšem pozor! Vedou je v New Yorku, Clevelandu a Miami, kam se přesouvají v autě (tady asi ta road movie). Jako bonus trojice absolutních neherců. Někde jsem četl, že Jarmusch chtěl natočit definici ubíjející nudy a prázdnoty... no gratuluju, povedlo se mu to dokonale.

"Nemůžu ji deset dní dělat chůvu.  Zpřehází mi to celý život."Eva, Willie a Eddie (který vypadá jako další verze Willieho) na cestě(ách). Ve zkratce: když nevíte jak zvýšit své čisté jmění, kupte si klobouk a zajeďte si na Floridu. (Nezapomenutelné, jarmuschovsky líné rozuzlení.) Originální, úžasně podivný, nezávislý film se Screamin´ Jay Hawkinsem -I put a Spell On Youza zády.

Rovno z Budapešti následne prichádza do New Yorku i akási zabudnutá sesternicaBélu"Willieho"Molnára-EvaMolnárová[s maďarským prízvukom v podaní pôvodom maďarskej predstaviteľky -Esztery Balintovej; podoba scenára je tým pádom i nadmieru autentickou], aby sa tu vskutku zrovna zdržala na povedzme - nejakých zhruba 10 dní, pokým teda nepôjde i ďalej do Clevelandu, kde býva jej tetaLotte; lenivému bratancovi sa týmto [nečakaným] príchodom zrejme úplne [z]mení doterajší spôsob života, alebo ani vôbec nie, keďže neustále iba pokračoval v hraní hazardných hier, či súčasne aj v akomsi stávkovaní, a to konkrétne spolu so svojim najlepším kamarátomEddiem, ako tomu vlastne bolo už aj rok predtým, keď sa prvýkrát stretli v »betónovej džungli« v ozaj malom vigvame. • Tento »flákačský,« čiernobiely a nezávislý titul s akýmisi dramatickými prvkami, sa mi naprosto presne [s]trafil do noty, inými slovami tiež povedané: „Sadol mi, ako riť na šerbeľ,” s čím v podstate rovnako korešpondovala iEvinaobľúbená pieseň ♫Screamin'♫ od autora Jaya Hawkinsa, ktorá vypĺňala akúsi melancholickú atmosféru v samotnej nadväznosti na zvyšné dva herecké prejavy v priamych stvárneniach -Johnom Lurieom&Richardom Edsonom, čo bolo v spoločnej kombinácii - nevídaným, civilným «hereckým koncertom,» ako by ste ich naozaj stretli i kdesi na ulici; aspoň vLXXX.rokochXX.storočia, to bol podľa mňa naprostý a bežný jav v Spojených štátoch amerických s navrch i so samými emigrantmi v čele medzi týmito, akože pôvodnými osadníkmi, nakoľko pôvodný Američan ani nejestvuje; iba začínajúcemuautoroviJarmuschovisa svojským štýlom podarilo zachytiť danú problematiku, ale nie práve tak, ako si asi teraz myslíte → krásna vizuálna stránka čoraz viac pridávala na surovosti materiálu; nedokážem si predstaviť, že by sa tieto postavy prechádzali po daných lokáciách v žiariacom kolorite; vtedy by sa rozhodne uberalo na autenticite v rámci celkového vyjadrovania sa prostredníctvom filmových obrazov.

"You know, it's funny. You come to someplace new and everything looks just the same."Nezávislé snímky režiséraJima Jarmuschasa vyznačujú predovšetkým zameraním na človeka a jeho často nejasnú cestu životom. Takisto je to aj v prípade tohto filmu z roku 1984, ktorého príbeh si všíma mladú Evu (Eszter Balint). Tá zo socialistického Maďarska dorazila do New Yorku za svojím bratrancom Bélom "Williem" Molnárom (John Lurie). Eva v meste však nemá čo robiť a onedlho odchádza za svojou tetou (Cecillia Stark) do Clevelandu. Jarmuschova snímka, ktorú z veľkej časti možno považovať za road movie, je v porovnaní s viacerými jeho inými dielami iba slabým odvarom inak relatívne kvalitne a zaujímavo napísaných príbehov. Čiernobiely počin sa vyznačuje malým počtom prevažne statických záberov, ktoré vypĺňajú do veľkej miery prázdne dialógy postáv. Hoci je čitateľné, že Jarmusch sa snaží pracovať s témou osobného odcudzenia v čase a priestore, forma, ktorou to robí, nepôsobí zvlášť atraktívne, ba dokonca možno tvrdiť, že miestami diváka priam nebaví. Pútavé myšlienky a pohľady na život a na svet, ktoré vyslovujú postavy v iných autorových filmoch, v tomto diele prakticky absentujú. A to sa následne odzrkadľuje na príbehu a jeho nízkej kvalite.Stranger Than Paradisev sebe nesie myšlienku, ale ani zďaleka ju nepodáva tým najlepším možným spôsobom. Pomalosť v kinematografii síce môže fungovať, ale nevýraznosť bude vždy na škodu. A tento počin Jima Jarmuscha je ako pomalý, tak nevýrazný. K tým lepším aspektom diela potom patria rola maďarskej tety v podaní Cecillie Stark a záverečný príbehový zvrat. Celkovú kvalitu však zlepšujú len minimálne.

[3,5*]"Youknow,it'sfunny.Youcometosomeplacenew,andeverythinglooksjustthesame." "No kidding, Eddie."Poeticky ladená road-movie dramédia, zaradená v zozname1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Jarmushov druhý film, ktorý pre neho znamenal prielom a vystrelil ho na trón nekorunovaného kráľa nezávislého filmu. Veľmi prostý, v podstate bezdejový príbeh (maximálne minimalistický) je akousi posmešnou narážkou na americký sen. Z Maďara Bélu Molnára je teraz veľký Američan Willie ("Don't speak Hungarian! Only English, right?"), so všetkým, čo to predstavuje, aj keď to niekedy môže pôsobiť smiešne ("I think this game is really stupid."). Willie (John Lurie) a jeho nerozlučný priateľ Eddie (Richard Edson) sú dvaja beznádejní povaľači, ktorí sa iba bezcieľne ponevierajú, v naivnej nádeji, že sa niekde budú mať lepšie. Prostredie je tu vykreslené zámerne nevábne, ošumelo, v snahe ukázať, že tie skvelé, jedinečné USA môžu byť práve tak obyčajné a fádne ako hocijaká iná krajina na svete. Tiesnivá hudba Johna Lurieho potom ešte podtrhuje celkovú bezútešnú náladu. Osobne mám film rád hlavne od momentu, keď sa hrdinovia vydajú na cestu. Až vtedy dostáva film ten správny náboj, v porovnaní s dosť statickým začiatkom (zhruba tretinou filmu)."Itwasreallyniceofyouguystocomeallthewayheretoseeme,youknow." "It was nice of you to be here!"