Ghost Dog - Cesta samuraje (1999)

Čierny samuraj s pištoľami. Zvláštna kombinácia a ešte, keď k tomu pridáme, že je zaviazaný jednému talianske mafiánov, ktorý ho pred rokmi zachránil, a potom ho chcú taliani odstrániť tak to môže byť zaujímavé, no až také výborne to nebolo na to aké to má hodnotenie. Trochu mi to pripomína Johna Vicka, sú tam veci, ktorými sa možno tvorcovia J. V. inšpirovali. Ako napr. hl. postava chovala holuby, vystrielať talianov išiel v peknom sáčku, elegantné upravený.

"What we need to do is eliminate the scumbag who whacked Frank.Frankwasoneofus.Hiskillerneedstobeneutralized.Erasedfromthefaceoftheplanet."Toto dielo "nezavisláka" Jima Jarmuscha mi osobne pripadá ako jeho najmenej autorské, tak trochu bočiace k hlavnému prúdu a výrazne čerpajúce (trebárs aj vo forme odkazov) z iných významných filmov (najviac paralel v ňom nachádzam s filmomLeon (1994)). Napriek tomu ale mám tento film rád, a to pre jeho pôsobivú atmosféru (nočné ulice, celkové prostredie, výborná kamera Robbyho Müllera), charizmatického a štýlového hlavného hrdinu v podaní Foresta Whitakera (Ghost Dog) a krásne podvratný humor   ("Jesus, Vin! You just iced a woman, you know that?" "You know what you are, Louie? You're a fucking male chauvinist pig." "What do you mean, I'm a male chauvinist pig? You just shot a broad!" "A cop! I just shot a cop. They wanna be equal? I made her equal.").   Takých tých veľmi vydarených čiernohumorných situácií je tu celý rad, pobavili ma blondína s kabrioletom (a bez neho), kung-fu dedko, infarkt mafiánskeho dedka   ("Jesus, it's the f*cking bird man!").   Veľmi zábavné je pre mňa už len to, ako sú tu vykreslení mafiáni (ako vtipné karikatúry), to, ako si Jarmush uťahuje z mafiánskych stereotypov (dvaja starí, funiaci zabijaci stúpajú po schodoch, aby odpravili nepohodlnú osobu). Hudba (RZA) je síce v štýle hip-hopu, ktorý obvykle neznášam, ale tu mi to akosi nevadí, skôr to vnímam tak, že tá hudba veľmi dobre zapadá do celkovej atmosféry. Čo ma, naopak, v tom filme trochu obťažovalo, sú tie časté a dlhé citáty týkajúce sa životnej filozofie samurajov."HeonlyspeaksFrench." "DoyouunderstandFrench?" "No,justEnglish.I,uh,neverunderstandawordhesays." "Andthat'syourbestfriend?" "Yeah.".

7/10. Challenge číslo 4-Round 12-TOP 500 Popular Movie- Hráč číslo 17-DJ Lonely.Tohle byl opravdu zajímavý film. S Jarmuschem se většinou míjím, ale občas se stane zázrak a něco mi od něj sedne. Noc na Zemi mám rád a Ghost Dog se k ní teď přidal, i když úplně jiným způsobem. Je to takový malý žánrový mutant, který spojuje italskou mafianskou kulturu, hip hop a samurajskou filozofii, která působí překvapivě cool. Ty filozofické citáty mě bavily, mám slabost pro jakýkoli film, který si dovolí být filozofický a je trochu k zamyšlení. Tempo je pomalejší, ale ve filmu je dost trefných hlášek, takže nuda se nedostaví. RZA dodává soundtrack, který zní, jako kdyby minimalismus šel na rande s mystikou a Forest Whitaker tu funguje jako moderní samuraj, tak tichý, až máte pocit, že je jen zjevení. Závěrečné akční vyústění potěšilo. Je to zvláštní film, tak trochu z jiného světa, ale přesně díky tomu zůstává v hlavě. Devadesátky byly úrodné na skvělé filmy a Ghost Dog k nim podle mě patří. Dnes působí jako malý artefakt doby, ale pořád má co říct a hlavně umí zabavit. Gangsterka trochu jinak a divácky přijatelný Jarmusch.

Snáď najlepší film od Jima Jarmusha a veľmi netypický "akčný" film. Namiesto všadeprítomnej akcie totižto divák dostáva celkový pohľad na život obyčajného zabijaka s dušou samuraja (perfektnýForest Whitaker). Uctieva pravidlá fér hry, je láskavý skôr len k svojím holubom, ktorých chová a možno ešte ku deťom, čo ale nie je vždy isté. Má iba dvoch kamošov - dievča, s ktorou zdieľa lásku ku knihám a Francúza predávajúceho zmrzlinu, ktorému nerozumie ani slovo. Žije pokojný, meditatívny život len kde tu pretnutý nejakou tou vraždou. Celý ako je doslova vyznáva samurajský kódex Bušidó. Krásny príbeh o tom, že aj človek, žijúci na opačnej strane zákona a živiaci sa pre mnohých odporným zamestnaním, môže mať city a pocit osamelosti. Film má snáď jedno z najlepších intier, kedy sledujeme holuba a "jeho" pohľad na ten ľudský svet. To poskytuje zamyslenie nad tým, že oproti životu vtákov my ľudia stále nevieme prekonať svoju napätú prízemnosť a odosobniť sa od toho, čo sa stane. Niečo také práve hlása kódex Bušidó. Ako správny samuraj som tento snímok vítal už pred 7 rokmi, kedy som ho videl prvýkrát, a vítam ho aj teraz.

Tón filmu je prchavý, nachází se někde mezi nostalgickým, melancholickým, rezignovaným a optimistickým. Především se však skutečně liší od všech filmů, které jste dosud viděli. Skoro to působí, jako bychom byli v jiném světě. Co může znít jako obyčejný gangsterský film, je ve skutečnosti bohatou směsicí prolínajících se žánrů, kde se Východ setkává se Západem a samotná kultura se ubírá více než jednou cestou.