Mifune (1999)

Mifune budí dojem debutu, hoci ním nie je. Film hromadí nápady, alebo skôr skice nápadov, ktoré opakovane zostávajú nedotiahnuté. Debutovosť tu však má aj pozitívny rozmer - film má drive, neprestáva prekvapovať a nikdy nenudí. Prekážkou k vyššiemu hodnoteniu je najmä slabšia koncentrovanosť a miestami pokrivkávajúca motivovanosť konania postáv. Na dnešné pomery je na pováženie aj zobrazenie mentálne znevýhodnenej postavy brata. Použitie produkčných východísk Dogmy 95 je síce funkčné, no chýbal mi v ňom premyslenejší koncepčný zámer.

Ve své syrovosti divné, ale zároveň velmi zajímavé. Celé je to o lidech, které v normálním světě moc nepotkáte, ale oni se měli najít a ve finále jim bylo spolu i fajn. Asi můj třetí film z manifestu a přišlo mi, že nejlepší a zároveň zde nejlépe šla poznat ta dobrá ničím nepřikrášlená filmová práce, která navíc diváka netrápila (jako se mi to stalo jindy a jinde).

Titulok nám oznámi že ide o Dogmu 3 a skutočne sa tu ešte nič z manifestu neporušovalo. Alebo to aspoň takým dojmom pôsobí. Zdá sa, že príbeh plynie len tak mimovoľne, ale ak sa sústredíte, tak vidíte, že scenár bol zrejme dosť pevný. Vo svojom jadre skôr smutný príbeh o dvoch-troch-štyroch stroskotancoch (plus zopár zúfalých vedľajších postáv), avšak aj s komediálnejšími momentami, i keď iba pre divákov, postavám väčšinou do smiechu nebolo. Ale tých zopár šťastných a bláznivých chvíľ, ktoré okrem drámy prežili, sú presne tie, ktoré robia naše životy bohatými. A možno príde aj Toširo Mifune.

Nemám rád tieto filmy a je mi jedno, či sú spájané s nejakou dogmou, Larsom vo Trierom alebo s kýmkoľvek iným. Nemám rád filmy, ktoré ma ničím nezaujmú nielen tým, že sú vzdialené od života, ktorý žijem, ale aj od životov, ktoré by som chcel žiť. Iba tak nezaujato pozerám dúfajúc, že sa nájde niečo, čo by zmiernilo môj negatívny odsudok, ktorý rastie od samého začiatku. A nič.

„Mám jet s tebou?“ - „Ne, musel bych toho moc vysvětlovat. Budu se snažit to urychlit. Dva dny?“Jenže to se Kresten malinko přepočítal…Sympatizování s hlavním hrdinou není v tomhle případě těžké a člověk se mu nediví, že svůj původ tají. Při představě, že musím přijet do ro rozpadlé, smradlavé rodné hroudy, kde najdu akorát mrtvolu otce a nesamostatného, mentálně zaostalého bratra, také zrovna neskáču radostí. Jenže Kresten měl štěstí, že se mu na inzerát ozvala právě Liva…Film podle mě není (tragi) komedie jako spíš malinko svérázné drama s pár úsměvnými místy. Divák nesourodé skupince v podání rozvedeného, nezaměstnaného pána domu, v jiné realitě žijícího lovce UFO, ze školy vyhozeného puberťáka a zklamané prostitutky přeje, aby spolu žili šťastně a v klidu, zároveň tuší, že to nebude jen tak. Konec se dal čekat, ale docela se mi líbil. Se stylem Dogma 95 obecně nemívám problém, takže za mě to budou slušné 4*.„Život je jako žebřík ke kurníku. Krátkej a posranej. Zvykni si na to. Ale netrap ostatní lidi kvůli vlastní sebelítosti.“