Procitnutí v Garden State (2004)

Garden Stateje napriek svojmu výrazne melancholickému nádychu hodne príjemnou žánrovkou, pokiaľ sa ale na scéne dokonaláNatalie Portmanvyskytuje. Práve ona totiž svojou charizmou a podmanivým hereckým talentom do priestoru dodáva tón akejsi nadhodnoty, spočívajúcej v jadre významnosti funkčného vyzretia príbehu, kde nielen prostredníctvom tohto, ale už od podstaty zo seba vyžaruje obrovské čaro, vďaka ktorému už iba kvôli tomu film stojí za to. Zvyšok filmu je však obsahovo natoľko rutinný, že to napriek všetkému ani tento aspekt nedokáže divákovi úplne vynahradiť a jeho efekt teda spočíva primárne v držaní ho na hladine priemeru.

"Často mě bolí hlava."Po tomhle procitnutí mě celkem taky. Tuhle generační výpověď řadím do škatulky divno-romance. Melancholický film s plytkým dějem bez pořádného finálního vyvrcholení. Herecké obsazení s mladičkou Portman je fajn i soundtrack je podmanivý. Tahle poetická záležitost zaměřená na pocity u mě skončila rozpačitě./50%/

Že sa jedná o scenáristickú a režisérsku prvotinu mladého autora je jasne vidieť z každého filmového políčka. Všetko pôsobí takým neučesaným a nevypísaným dojmom. Potenciál tam bol, ale tvorca ešte nedozrel natoľko, aby ho naplno zužitkoval. Obsadenie je sympatické, hlavne Natalie Portman je zlatíčko, ale mal som pocit, že Braffov hrdina stratený vo vlastnom živote s ňou herecky nestíha držať krok a pôsobí ako neprirodzený panák. Bohužiaľ, ja som sa v tomto filme tiež tak trochu stratil a nepodarilo sa mi nájsť si k nemu cestu. 5+/10

SnímkaGarden StaterežiséraZacha Braffa, ktorý v nej zároveň stvárňuje hlavnú postavu, od začiatku vykazuje znaky nezávislej produkcie. Romanticko-dramaticko-komediálny počin zasadený do malomesta kdesi v štáte New Jersey, "girl next door" Sam v podaní krásnejNatalie Portmana vynikajúci indie soundtrack, ktorý si diváka získa každou jednou pesničkou. Príbeh odzrkadľuje životy (najmä) generácie dvadsiatnikov, ktorá len nedávno dospela, ale stále sa nedokázala stať plnohodnotnými dospelými. Andrew (Zach Braff), ktorý bojuje s vlastnými démonmi, sa vracia do New Jersey na pohreb svojej matky, kde sa stretáva s ľuďmi z minulosti. Práve dôraz na postavy, skrz ktoré snímka zachytáva stratenie mladých ľudí v komplikovanom svete, je najvýraznejšou črtou Braffovho diela. Napriek tomu, že vážna stránka celému dielu nechýba, možno by mu z hľadiska celkovej kvality pomohlo, keby sa vôbec neviazal na komediálny žáner. Braffov film je síce dobrý taký, aký je, ale ak by bol plnohodnotnou drámou, mohol by byť ešte lepší. Potenciál na to určite má. Ale keby bolo keby...Garden Stateje v každom prípade obstojným dielom, ktoré zaujme najmä tým, čo sme uviedli v úvode. Obsiahnutými myšlienkami má čo povedať a dokáže ich adekvátne tlmočiť. Viac drámy a menej komédie by však na škodu určite nebolo.

Příběh o setkání dvou mladých lidí, kteří si vzájemně, svou blízkostí, pomáhají udělat pořádek ve svých duších a hlavách. Schéma příběhu není ničím zvláštní a už vůbec ne jedinečné či vyjímečné. Zach Braff ho ale vynikajícím způsobem obohatil o svižné, vtipné i dojemné dialogy a momenty a velkým přínosem pro film je také přítomnost okouzlující Natalie Portman v hlavní ženské roli. Velmi příjemně strávených 98 minut. 75 %.