A Patch of Blue (1965)

Niekdajší, dobrý kameraman Guy Green, pre zmenu práve teraz "(vy)požičal" svoju kameru Robertovi Burksovi, ináč povedané - dvornému spolupracovníkovi legendárneho Alfreda Hitchcocka, aby nakrútil, vskutku naprosto pozoruhodnú drámu, priamo pojednávajúcu o istej, nevidiacej, 18-ročnej dievčine, ktorá sa nachádza v ozaj nezávideniahodnej situácii, pretože na jednej strane do nej neustále hučí/buší  jej hysterická a neznesiteľná matka, ktorej jazyk väčšinou býva ostrý ako britva, alebo na strane druhej, v spoločnej domácnosti býva tiež i so starým otcom, ktorý si zase rád vypije, a tak jej naozaj nie je čo závidieť. Na základe týchto skutočností by sa mohlo zdať, že je zrejme už navždy strateným prípadom, keďže z tohto miesta asi niet vôbec žiadneho úniku, až jedného dňa sa jej raz prihovorí mladý muž, keď zrovna sama, ako zvyčajne, sedela pod stromom v parku... / Rovnako ako uvádzam v riadkoch vyššie, ani recenzent v podobnom duchu neprezradí mená postáv, ba ani vývoj nasledujúcich udalostí, maximálne napoviem iba to, že som bol nielen nadmieru ohúrený, ale súčasne aj priamou (s)účasťou obohatený o→ nadčasový, herecký koncert, ktorému priam dominovali - majstrovský Sidney Poitier a debutujúca Elizabeth Hartmanová, kde im zručne sekundovali zvučné herecké mená → Shelley Wintersová a Wallace Ford, pričom druhá menovaná si za svoj strhujúci výkon odniesla domov Oscara, keď ešte niečo znamenal. Hudba pod taktovkou Jerryho Goldsmitha nemá ani najmenšej chyby na kráse, proste tieto tóny náramne kvalitne pasujú do celkovej atmosféry a nálady filmu, ktorú okorenil svojou mimoriadnou kompozíciou obrazu, už zmieňovaný "Muž s kinoaparátom" , pre ktorého bola táto zákazka jednou z posledných. Nemal by som na záver zabudnúť ani na strihovú skladbu, ktorej nemám vonkoncom čo vytknúť, prinajmenšom vytýkam len to, že tento nadštandardný, no očividne málo známy film, bohužiaľ nevidelo príliš veľa inteligentných divákov, pretože táto zaujímavá„Modrá škvrna”si o to vyslovene žiada !

Neprávom málo známy snímok, ktorý sa snaží mazať predsudky a naznačuje cestu tolerancie. Je síce mierne naivný, postavy sú plochejšie a čiernobiele, ale zároveň presvedčivé. A to platí aj u vedľajších postáv. Elizabeth Hartmanovu som si všimol už v snímkuOklamanýa tuto ukázala, že hlavnú rolu si právom zastala. Je síce pravda, že námet už so súčasnosťou nekorešponduje, ale to vôbec nevadí, asi každý divák sa vie predstaviť onú spoločnosť. Krásny a dojemný príbeh jednoducho musí zaujať, a mne u neho utiekol čas bez toho, aby som sa čo i len raz pozrel na hodiny.

Autenticitou dýchající film o slepé dívce, matce alkoholičce a hodném dědovi, ale nezištnou pozornost jí věnuje Sidney Poitier.(70%)

Další z hereckých koncertů legendy Poitiera. Jak jednoduché a jak dojemné. Budiž mu země lehká.

Film je to dobovy...a o nadcasovosti je tu trochu problem hovorit. Kazdopadne silny pribeh, ktory zaujme divaka, reziser Chlapec Zeleny sa ukazal, ze ma talent a ked chcel, natocil i kvalitne dielo. Sidney Poitier vyhasol az s prichodom 70. rokov : 90 %