Horalka (1988)

Film je vojnovým príbehom z rokov 1942 až 43. Je to film, ktorý nám mapuje, čo ženy prežívajú vo vojne a ako tieto zážitky môžu ovplyvniť ich ďalší život. Prezentuje vzťah matky a dcéry v dobe úteku z Ríma cez vojnou zničenú krajne nebezpečnú krajinu. Príbeh je pomerne jednoduchý ale emotívne strhujúci. Po príchode na miesto určenia ich vojna čoskoro dobieha a tak nasleduje ďalší útek do severotalianskych hôr. Keď ich zastihne správa o zatknutí Mussoliniho a vylodení Spojencov nasleduje ich cesta späť do Ríma. Vojna ešte neskončila, zatiaľ čo Nemci sa stali novým nepriateľom a tu je obrovská neistota v tom, komu vlastne môžu veriť, vlastným vojakom, Nemcom, spojeneckým vojakov respektíve marockým vojakom?

Ešte donedávna som netušil, že S.Loren hrala dvakrát v tom istom filme. Kedysi dávno ako malý chlapec som jednu Horalku pozeral, ale netuším, ktorá to bola. Skôr mám dojem, že to bola tá staršia z roku 1960. Tá novšia z roku 1988 mi svojou trojhodinovou stopážou vôbec nevadila. Film je na televízne pomery veľmi slušný, trošku smiešne vyzerá jedine bombardovanie mestečka. S. Loren ako hlavná postava takmer nezlezie z plátna a je fantastická. Veľmi si cením, že príbeh je obšírnejší a sledujeme nielen osudy matky a dcéry, ich priateľov i nepriateľov, ale i udalosti vtedajšieho fašistického Talianska. Pár scén je naozaj veľmi silných a za "naj" považujem poriadny nervový výlev a prefackanie dcéry od S.Loren. Viac takýchto filmov. 80%

Slabounký výluh staršího filmu natažený několika dalšími zkreslenými scénami z knihy. Cesira je zde ještě méně sama sebou, Rosettě to křehké neviňátko nelze věřit, ani Michele není nijak věrohodným idealistou. Ztracené tři hodiny života.
Zakončím klasickým "Přečtěte si knížku!".

Sophia Loren mě fascinuje... A svým (zvráceným) způsobem i knihy Alberta Moravii.

Pro mě je každopádně filmové zpracování od Victoria De Sici z roku 1968 prostě nepřekonatelné. Ale alespoň, že ta Sofia zůstala, je totiž stejně bravurní...