Hra na lásku (1977)

Nevyspytateľná vzťahová dráma, kde je na jednej strane Ugo Tognazzi , ktorý nemiluje svoju cynickú ženu, ale zas miluje všetky ostatné, pokým nie sú jeho manželkami, potom to kúzlo zvodníka a aj príťažlivosti klesá. A na tej druhej strane je Patrick Dewaere, ktorý si užíva slobodu a náklonnosť žien a nechtiac je vtiahnutý do rodinných záležitostí  svojho nového priateľa . A do toho sa pridáva krehká, smutná a na oko bezbranná Ornella Muti, ktorá bola krásnou ozdobou a čerešničkou v tom pochmúrnom svete, plnej pohŕdania, výčitiek a nenávisti. Očarila ma Ornella Muti nielen svojou nevinnou krásou, ale i tou postavou, z ktorej bolo cítiť smútok, žiaľ , ale aj prosba aby sa našiel človek, ktorý ju vyslobodí z toho " vezenia ". Ona nemusela ani nič hovoriť, jej upriamený a uhrančivý pohľad hovoril za ňu. Ale celkovo ma tu herci udivovali takým intenzívnym nasadením ako napríklad Ugo Tognazi, ten striedal polohy od Casanovu cez chlipníka až po vtieravého hajzlíka. Patrick Dewaere a jeho postava v spoločnosti tohto" blázna" sa držala  v celku obstojne a aj keď už vyzeralo, že vybuchne, tak to vždy zahral zo stoickým kludom. Je super, že aj okrem hlavných hviezd, aj ostatní zahrali ukážkovo, takže vyber režiséra bol mimoriadne úspešný. Páčilo sa mi aj to, že najprv to bola také ľahké dobrodružstvo, kde dvaja rozdielny muži hľadali svoje šťastie a potom sa to zvrhlo a malo to nielen detektívne prvky, ale aj  trochu tých dramatických. Ja okrem toho záveru, kde sa mi nepáčilo, že sa skončil dvojzmyselne, lebo nezdalo sa mi, že úmrtie ženy,  ale aj vrah v tomto prípade boli istý. Ale okrem toho nemôžem tomuto filmu nič iné vytknúť, bol pôsobivý a po všetkých stránkach zaujímavo energický. Hádam len tých dramatických a vypätých momentov tu je pomenej, ale zas nemôžem mať všetko. Bol som rozhodnutý dať silné 4*, ale pri jednej scéne, kde silná burka bičovala stromy, vo vnútri viali záclony a celá ta ponurá atmosféra a zvukový doprovod mi pripomenul staré gotické horory. A práve tá scéna zaistila, že dám 5* .

Kdybych měl film Hra na lásku opsat jedním slovem, použil bych k tomu přídavné jméno DIVNÝ. Místy je to celkem vtipný, líbila se mi ta explicitní ženská nahota, ale jinak je to od začátku do konce jaksi zvláštně neuchopitelný… Všichni se tu chovají…prostě divně, nepochopitelně. A takový je i finále a celkový vyznění filmu. Jako by ho měl na svědomí spolužák, jehož způsob uvažování pro mě byl vždycky španělskou vesnicí. P.S.: Z kategorie nevysvětlitelného jsou pro mě i detailní záběry na tvář Ornelly Muti. Ta holka byla nebetyčně nádherná, a jestli měla jedinou vadu na kráse, tak to byly takový tmavý mapky na pleti v obličeji, což měl kameraman potřebu bůhvíproč opakovaně vyzdvihovat. Snad aby nás tak nemrzelo, že jsme se tehdy neplavili kdesi poblíž.

Intímna komédia. Intímna v tom zmysle, že ide v skutočnosti o zoologickú záhradu, a od divokých kôz cez močiarne bobry až po filcky je tu všetko. Len zmysel žiadny. Jediné čo mi tu sedí v rámci tej frivolnosti je ten názov "Biskupova izba". V tých izbách údajne tiež bývajú rôzne zoologické výstavy.

Trochu rozvláčny snímok, ktorý mieša žánri, čo je možno trochu na škodu.

Docela slusne drama s lehkou davkou noiru..