Těžký život (1961)

Ťažký život je o jednom typicky talianskom vzťahu, búrlivom, ukričanom, ťažko sa rodiacom a ťažko sa končiacom. Ale nie to nám chce film povedať. Síce trochu jednoduchým spôsobom, ale pravdivo a úprimne o tom, že sa nepatrí spreneveriť ideálom a zásadám a pred ťažkým životom si vybrať ľahšiu cestu v blahobyte. Film zahŕňa veľké časové obdobie a tak si spolu s dvojicou Silvia a Eleny prechádzame politickými zmenami Talianska, ktoré neveľmi poznáme, od monarchie k republike, od kráľa po vládu milionárov. A to vtedy milión lír ešte niečo znamenal. Na film sa príjemne pozerá, stále sa niečo deje, ani sekunda nie je nevyužitá, čo mám rád.

Veľmi pekný romantický film z obdobia druhej svetovej vojny v Taliansku. Vzťah novinára Silvia a Eleny si počas filmu prejde zložitými peripetiami, podfarbenými talianskym sentimentom a náročným obdobím vývoja talianskej spoločnosti, keď sú obaja hlavní hrdinovia postavení pred niekoľko vážnych morálnych otázok. Produkcia je prostá ale našťastie to kompenzujú vynikajúce herecké výkony Alberta Sordiho a Lei Massari.

Vskutku sa jedná o naprosto renesančný, až by som dokonca podčiarkol, že i nadčasový titul, ktorý v súčasnosti stále ostáva v platnosti; ba možno ešte aj oveľa viac, než bolo tomu zrovna predtým [počas premiéry?]. • Svojou formou mi priveľmi pripomínal tituly britskej kinematografie, t.j. zreteľne z toh[t]o obdobia, keď zároveň vznikal iŤažký životpod režisérskou taktovkou progresívneho Dina Risiho, čo v podstate priamo predstavovalo filmové hnutie: „Britská nová vlna,” okolo takých zručných režisérov, akými bezprostredne boli: Jack Clayton, Tony Richardson a Lindsey Anderson s očividnými stopami po »talianskom neorealizme«, v ktorom sa mimochodom zhliadli práve títo britskí filmári, keď by som následne snáď podotkol i to, že ústredný predstaviteľSilvia Magnozziho, by mohol kľudne reprezentovať: „rozhnevaného, mladého muža” v podobách Toma Courtenaya či povedzme Alberta Finneyho, a tak nakoniec z týchto všetkých dostupných "ingrediencií", uzrel svetlo sveta: «taliansky Tom Courtenay» v podaní Alberta Sordiho? • Zase, čo sa teda konkrétne týkalo obsahovej stránky, tak počin zachytával časové obdobie v rozpätí rokov: 1944-1961 [so štandardným "[ne]starnúcim klišé"], s odbojárskym, novinárskym, spisovateľským a politickým presahom, vrátane nevídaného, realistického uchopenia ako celku, a to i za prispenia výtvarnej stránky v podaní talianskeho KAMERAMANA: Leonida Barboniho; geniálna kompozícia obrazu v jeho podaní + strihová skladba: Tatiany Casiniovej Morigiovej, ktorá naprosto perfektne ladila spolu s obrazom, vedľa čoho sa priam nádherne vynímali i herecké výkony:  Ley Massariovej, ktorá mi pripomínala svoju kolegyňu Geraldinu Chaplinovú. • Ústredná postava, tak to rozhodne bola kapitola sama o sebe s nadštandardným, hereckým prejavom v podaní A. Sordiho, ktorý publiku [i v aktuálnom 21. storočí] dokonalo nastavil zrkadlo: buď sa ocitáme na jednej strane, alebo na tej druhej; záleží iba na nás, čo si napokon vyberieme, kedy zvyčajne prevláda typický karierizmus. • Svoju recenziu tentokrát nemienim ani nijako zvlášť extra "zvýrazňovať", či dodatočne upravovať, maximálne iba  miestami »kurzívovať«, nakoľko nosná myšlienka bola podaná tak strhujúcim spôsobom, že tým pádom ani akosi ďalej nepotrebuje na seba strhávať zvyšnú pozornosť.

World War II je dnes uz folklor, informacii je masaker vela. A mam taky pocit ze sa zahustuju. Ak to takto pojde dalej, zachvilu budeme vediet deskriptivnu analyzu kazdeho hovna, ktore vykadil spojeneckjy general a zo strany ZSSR budeme o chvilu vediet aj to Stalin nechal pocas Velkej Vlasteneckej Vojny cistit a vytierat hajzly v smere pohybu hodinovych ruciciek alebo proti. Konecne trochu odlahcena WWII. Najma vysoko vyzdvihujem zivot, ktory sa na pozadi konciacej vojny vracal spat do beznych, zabehanych kolaji : 87 %

Je to černá komedie ale ne z těch, kde se umírá smíchy, postava Silvia nutí diváka spíš přemýšlet. Jsme po válce, je neustále konfrontován situacemi a musí si vybrat: Když obětuje vlastní čest, přesvědčení, tak bude žít lépe a všichni budou spokojení. Jen umět přizpůsobit. Tento film Sordi považuje za svůj nejlepší. Režie dobrá, má i kultovní momenty, ale nečekat od toho lehkou zábavu. /Gassman jen cameo/ 4/5