Ztracená duše (1977)

Ach Bože, tietoextrémne nudnepodanégialla. To musíš fakt milovať, aby si toto docenil. To je takmer každý jeden pokus v tomto žánri na jedno kopyto. Neskutočne pomalé, nevýrazné, mdlé, nič sa tu nedeje, množstvo scén vrátane dialógov pôsobiacich zbytočným dojmom, ako umývačky naTescopumpe. Čakal som atmosférickú záležitosť, dostal som tliachanicu, ktorá stojí a padá čisto na námete, ktorý to sám jednoducho neutiahne. Extrémne nebavilo ..

...Ako hovoril známy komik, Benátky sú stará dáma, ktorej páchne z úst.•Giovanettos údajne umeleckými sklonmi [teda po tej maliarskej stránke], následne prichádza do jedného z honosnejších, benátskych domov, aby povedzme navštívil svojho inžinierskeho strýka, a k tomu zrejme i slobodného murára:Fabia Stolza, ktorý určite skrýva[l] nejedno tajomstvo vo svojej mimoriadne exkluzívnej »tajomnej komnate«, nachádzajúcej sa až kdesi na poschodí, kde by mal pobývať i akýsiPoMäTeNý čLoVeK, ktorý to asi najskôr v hlave nemá úplne v poriadku; a to bola v podstate i ústredná línia udalostí, ktorú mala systematickým spôsobom objavovať čoraz viac zmätenejšia postavaTina Zanettihov podaní tak trochu nevýrazného Danila Matteia, za to ale jeho akože priateľka:Lucia"Hore Bez"Pandinová, v nasledujúcom podaní Anicée Alvinovej, bola podľa môjho klasického názoru i na menšom, hereckom priestore, výraznejšou vo väčšej miere, a tak sa to mohlo možno predsa nakoniec obrátiť zo scenáristického kreditu od synovca k netere, čo by bolo vskutku oveľa interesantnejším výsledkom, než zrovna v takomto pomere? • Ako býva už vo zvyku, tak Risiho réžia nie vždy držala plne pohromade, ako by si divák asi chcel ["miestami naivne?"] predstavovať, no ako sa zvykne občasne hovorievať: „Proti gustu žiaden dišputát,” čo mi tentoraz zase [vy]kompenzovala pomaly budujúca, benátska atmosféra, ktorá predstavovala ďalší, kľúčový faktor hneď po ústrednom protagonistovi v podaní: Vittoria "Plynového muža" Gassmana, ktorý sa bez tohoPLYNU[obrazne] v danom titule, akosi vôbec nedokázal zaobísť, nakoľko mal predstavovať akéhosi plynárenského Ing. s daným titulom, vedľa ktorého taká predstaviteľka:Sofia Stolzováv podaní francúzskej herečky: Cathariny Deneuveovej, nielenže pôsobila ako nejakášedá myška, ale zároveň mi rovnako ani príliš extra nezapasovala do danej úlohy, v ktorej bol skrátka nevyužitý jej tvorivý potenciál; alebo teraz mi správne [od]povedzte, kohože to vlastne napadlo obsadiť vedľa seba tieto dve herecké veličiny z Talianska a Francúzska? Toto ani zďaleka nebol priam najideálnejší nápad! • A čo vhodné doplniť na úplný záver? Snáď iba toto: Podáva sa vynikajúca káva odLucii, a k tomu sa na hlas vyhlási:E u F r A s I o!

Je to tajomné, uličky, či skôr benátske kanály skrývajú nejedno prekvapenie. Réžia hudba, herci fantastický Gassman, spolu vzniklo dielo, u ktorého celkom jednoducho odhalóte základnú pointu, ale aj tak vás bude baviť spôsob ako k tomu dojde.  Pozoruhodná manžeská dvojica, veľký starý dom a jeden študent.

Brrrr, tak si můžu poznačit: můj druhý hlasitý výkřik během sledování hororu. :o) To jsem si ještě během první půlhodiny málem v duchu stěžoval, že sice to vypadá hodně zajímavě, ale žádnou děsivou atmosféru to zatím na mě nedýchá. No jo, rafinovaný to režisér, rozehrát zdánlivě obyčejný příběh s kapkou mysteriózního tajemna a pak vybalit na diváka jednu prodlouženou primitivní lekačku... a jak jsem nahlédl do komentářů, potvrzuji si, že jsem oproti zdejším fajnšmekrům stále málo ostříleným hororovým divákem, když se mnou něco podobného dokáže otřást a navíc, když jsem neodhalil pointu ani trochu dřív, než hlavní hrdina, přestože jsem si jednou u toho řekl: nehraje snad ten Gassman tady rovnou dvojroli? Já však oceňuji, že s výjimkou oné první strašidelné scény (příp. možná i dvou dalších, kde ale děsivý výjev v té druhé již šlo po prvním prožitku plně předvídat) Dino Risi vůbec nesází na prvoplánové lekačky, spoustu krve, ani na žádné nadpřirozené šílenosti, naopak působivě s pomalu rozehraným napětím vtahuje do komorního dramatu, s temnou záhadou jednoho honosného domu a jedné rodinné historie uprostřed jinak prosluněných Benátek. Finále s odhalení krutého tajemství velmi zdařilé a v rámci žánru za mě vcelku pěkný psychologicky laděný kousek, dýchající zároveň tajemnem i romantikou. Líbila se mi i výtvarní stránka a ústřední hudební doprovod.[80%]

Tohle že má být giallo ? Jestli ano, tak je to to nejhorší a nejnudnější co jsem kdy viděl. Nejsou tu žádné vraždy, žádný gore, žádný zabiják, nic ! Jenom užvatlaný rodinný, rádoby tajemný drama s jedním debilem v podkroví, co rád žere melouny. Před odpadem to uchránilo pěkné prostředí italských Benátek a trošku překvapivý konec. Risi se mezi mé oblíbence rozhodně nezapsal.