Giordano Bruno (1973)

„Poviem všetko iba Klementovi VIII.”• Taliansky režisér:Giuliano Montaldo, vskutku vytvoril teda najmä pozoruhodný, no za to ale nie plne strhujúci; životopisno-filozofický titul o »mimoriadne kontroverznom«, Významnom, talianskom filozofovi a spisovateľovi; skrátka o naprosto Veľkom učencovi, žijúcom v druhej polovici 16. storočia, a k tomu i [od]súdeného za svoje špecifické ["nadčasové"] myšlienky, a to konkrétne najprv v benátskej, resp. následne potom i vo svätej, rímskej inkvizícii daným tribunálom, ktorý ho vzápätí v príslušnom [ZMANIPULOVANOM] rozsudku odsúdil na trest smrti upálením, a v podstate by sa dalo rovnako prehlásiť, že tento «bohapustý čin», vykonala katolícka cirkev v období renesančného, temného stredoveku... A mimochodom; reč nie je snáď o nikom inom, než práve oGIORDANOVI BRUNOVI, ktorého naozaj neuveriteľným spôsobom stelesnil chameleónsky herec:Gian Maria Volonté. • Táto posudzovaná vec by sa dala napokon podtrhnúť zrovna i v tom prostom význame, žeautorma zaviedol do priam exkluzívneho zákulisia: súdneho procesu, v ktorom sa to len tak hemžilo nevídaným pokrytectvom & farizejstvom & vrátane i desivých, inkvizičných postupov a intrígových situácií, nad ktorými normálne koľkokrát ostával rozum stáť. Jednoducho povedané: Biografická záležitosť sa väčšinou venovala iba už medzitým spomínanému súdnemu konaniu, kedy sa tým pádom zároveň vytvárala i akási »depresívna atmosféra«, priamo zapríčinená replikami postáv z opačnej strany barikády, čo ešte dokonalo umocňovala i výtvarná stránka tohto filmu v podaní talianskeho kameramana: Vittoria Storara, ktorý si dal na svojej kompozícii obrazu i extra zvlášť záležať; proste ma svojim svedomitým prístupom, preniesol o rovných 400 rokov do ďalekej minulosti, čo podtrhovali i technické zložky titulu v podobách: výpravy, kostýmov, a k tomu i Morriconeho hudby, ktorá to už len priklincovala, v akom beznádejnom stave sa hlavná postava neustále ocitala. • A síce sa tieto «dobové metódy» nakoniec predsa i o čosi málo hádam postupne [z]menili k lepšiemu, no iba s tým veľkým rozdielom, že sa DNES[KA] inakšie pomenovávajú:dezinformátori&hoaxeri & konšpirátori,sú konkrétne takí ľudia, ktorí majú iné názory, aké má súčasná väčšina, čiže súčasný mainstream, ktorý je toho i názorným príkladom, že nám ľuďom nalepuje takéto nezmyselné nálepky, ktoré sa absolútne nezakladajú na realite! • Apropo,Giordano Brunobol klasickým zapáleným voľnomyšlienkárom, ktorý sa rozhodne narodil v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste; pričom automaticky sa natíska otázka v tom zmysle, že ako by bol vlastneŠ I K A N O V A N Ý M, ak by sa dajme tomu objavil v 21. storočí?

Film zobrazuje jednu z mnoha hanebných epizod v historii katolické církve v propracovaných historických kulisách i s bohatou kostýmní výbavou. Přesto působí až příliš popisně a odtažitě. Konflikt zde sice není zobrazen černobíle a je zde ukázána i složitost vztahů a přístupů v nejvyšších církevních kruzích, ovšem chybí větší emoční hloubka prožitku nejen ústřední postavy, ale i dalších klíčových aktérů. Divák tak zůstává mimo děj, místo aby byl do jeho rozvíjení příslušně vtažen.

Zaujímavý film mapujúci poslednú etapu života Giordana Bruna. Nebolo možné zobraziť vývoj jeho osobnosti a názorov a namiesto toho bol ponúknutý mechanizmus uplatňovania moci cirkvi. Cirkev, ako aj každá iná totalita sa panicky obáva, každého odklonu od jej dogiem. Preto Brunova otázka: "Kto im dal právo zabíjať" končí sklamaním: "Aká prehra, žiadať reformy od tých, ktorí majú moc". Ja si v spojitosti s Giordanom Brunom kladiem otázku, ako by sa vyvíjal svet, ak by sa všetci správali ako Galileo Galilei a po odvolaní a zapretí svojich myšlienok si pre seba mumlali: "Eppur si muove".

Ak sa nepodvolíš svätej cirkvi rímskej, zhoríš v plameňoch. Posledné dni a inkvizičný proces s jedným s najväčších filozofov a nadčasových mysliteľov dejín. Príbeh je zaujímavý tým, že hoci cirkev za jej činy kritizuje, nastavuje jej tvrdé zrkadlo za je chtivosť po moci a určovateľa jedinej pravdy (mimochodom Bruno bol tiež zástanca toho, že pravda je len jediná), na druhej strane chápe jej činy, rozumie jej obave a obrane svojich dogiem. "Benátky sú príliš zhovievavé k nepriateľom cirkvy. Za 100 rokov sa konalo 1 500 súdnych procesov a bolo vynesených iba 5 hrdelných trestov. Zatiaľčo v Ríme behom 5 rokov popravili 5 000 ľudí". Taliani ma milo prekvapili aj úrovňou spracovania. Ranný novovek, postavy a vôbec atmosféra vyzerajú výstižne, k čomu dopomáha aj Morriconeho hudba. Film má síce aj hluchejšie pasáže, hlavne na začiatku filmu, keď nedokáže až tak vtiahnuť diváka do deja, po čase sa ale napriek pomalšiemu tempu pekne rozbieha.

[2,5*]     Zaujímavá téma, tvorcom slúži k cti, že sa snažili držať historických faktov, tak sa znalostichtivý divák ma šancu niečo dozvedieť. Hlavný hrdina mal tú smolu, že svojim myslením a prenikavým intelektom predbehol svoju dobu o niekoľko storočí, k čomu nemala cirkev žiadne pochopenie. Cirkev hlásala, že ľudia majú ostať chudobní duchom, pretože čím viac človek vie, tým viac trpí. Pravý dôvod bol ale samozrejme ten, že hlúpučké stádo sa ľahko ovláda. Preto pre ňu predstavoval Giordano Bruno s jeho mimoriadnou inteligenciou veľkú hrozbu. Tu si musím trochu posťažovať na voľbu hlavného predstaviteľa (Gian Maria Volonte), ktorý je dosť nesympatický a ani nepôsobí veľmi inteligentne. Omnoho viac mi sedí ako záporák v Leoneho spaghetti-westernoch. Trochu mi ešte na filme vadilo, že pôsobí ako také strojené kostýmové divadielko, v ktorom sú postavy len figúrky bež života, prednášajúce frázovité "múdrosti". Ani kamera nepatrí k najlepším, kompozície vyzerajú často dosť zvláštne. Tešil som sa na Morriconeho hudbu, ale žiaľ je tu dosť potlačená a nevýrazná.