Elvis! Elvis! (1976)

No tak tu máme další film v pořadí nabídky VRK. Švédské rodinné drama s uřvaným a nesympatickým spratkem, který se pochcává ve škole, chodí za školu, řve na matku, že jí zabije, pobíhá před kamerou polonahý nebo i rovnou nahý a ze všeho nejraději má dědu s babčou. Ani se mu moc nedivím, protože jeho matka by taky potřebovala dostat jednu přes držku. Měl jsem trošku problém se dodívat až do konce, protože mě to místy moc nebavilo, ale dal jsem to. I tak to ale na víc jak obyčejný průměr nevidím a to ještě musím zavřít obě oči…

Rodinná dráma je predovšetkým o malom Elvisovi, ale ja som si nemohol pomôcť a musel som to brať z pohľadu rodičov. A z ich pohľadu bol Elvis jeden neposlušný rošťák až hajzlík - najnesympatickejšia postava filmu. A ta jeho strapatá štica - okamžite by som ho ostrihal. Rodičia boli boli voči nemu príliš benevolentní a tolerovali mu takmer všetky jeho lapajstvá. Výchovná ruka bola príliš mäkká a tak to potom dopadá. Vrcholom bolo počúranie sa v prvý školský deň pred zrakmi všetkých, pri ktorom som sa cítil trápne aj za matku. To, že sa mu venovali len občas a on hľadal porozumenie u druhých ľudí, je vec druhá. Nemá ale každý toľko času ako dedo (výborne zahraný Allanom Edwallom) s babkou, ktorí sú už na dôchodku. Ale cestu k sebe si predsalen našli. Je to síce tak trochu ako s pomocou čarovného prútika a všetko je vyriešené, všetci sa na seba už len usmievajú, ale depresívnejšie konce nie sú v rodinných snímkoch tak žiadané.

Až do tejto chvíle moje povedomie o švédskych filmoch s deťmi v hlavných úlohách začínalo a končilo pri všeobecne známej sérii oPipi Dlhej Pančuche. Jej bizarné príhody ma, pravdaže, iba sotva mohli pripraviť na zážitok zo snímkyElvis! Elvis!. Kay Pollak vo svojom režisérskom debute možno sleduje príbeh očami novopečeného školáka Elvisa, v jednotlivých epizódach z jeho života však pracuje s motívmi, ktoré dokážu častokrát výraznejšie osloviť práve dospelého diváka. Nanešťastie spôsob, akým tak činí, na mňa pôsobil príliš chladne (zrejme by som sa nepriečil ani vtedy, ak by niekto použil výraz „depresívne“), čo je zrejme i hlavnou príčinou toho, že žiadna z postáv nebola schopná získať si moje hlbšie sympatie a iba veľmi málo okamihov z rozvíjajúcich sa rodinných či kamarátskych vzťahov medzi nimi ma dokázalo aspoň letmo chytiť za srdce.(60%)

„VÄLKOMMEN!”[=VITAJTE!]•Vo svete nastávajúceho žiaka stále iba školou povinného menomElvis Karlsson, ktorého rodičia, resp. mama, pomenovala podľa jej obľúbeného spevákaElvisa Presleyho- odteraz vari vnímajúceho svet len detskou optikou - počas čoho si vlastne zase ani príliš extra nerozumel so svojou mimoriadne úzkoprsou mamouIngou- zatiaľ, čo povedzme, so starým otcom z otcovej strany, si ale teda sakramentsky kvalitne rozumel; v podstate toto čisto švédskym spôsobom štruktúrované, dramatické rodinné spracovanie, vskutku vsadilo celúk a r t unajmä na líniu udalostí & vzťahov z pohľadu medzi nedospelou, titulnou postavou v podobeElvisa Karlssonaa jeho dospelej, protivnej, sexy mamyIngy Karlssonovej, keď v rámci tohto dejového procesu - švédsky režisér v podaníK. Pollaka, investoval asi najviac tvorivých síl, aby stihol vybudovať nielen pomerne dosť realistickú atmosféru okoloEKaIK, ale zároveň ju následne aj neustále čímsi podnetným obohacovať - priam vkusne rozširovať zakotvené pole pôsobnosti o príchod ďalších, „kľúčových” postáv, ktoré príbeh rozširovali i o ďalšie obzory → trebárs dejová linka spolužiačkyAnny-Rosy Petterssonovej- predstavovala obdobne interesantnú záležitosť, ako aj protagonistova vlastnáo d y s e a; v tomto prípade sa riešili obdobné problémy.•Skrátka, dané dielostačí aspoň raz vidieť, ako o ňom hoci i sto krát počuť; veľmisilnéštyri hviezdičky!

Malý prvák Elvis to nemá ľahké. Hneď na úvod musím konštatovať, že na rozdiel od kolegu Willyho Kufalta ma nepohoršovali pravidelné nahé scény detí ani dospelých, pripadali mi celkom prirodzené, bez zbytočnej sexualizácie a tak nejako mi sedeli k dobovej Škandinávii. Rozhodne viac ma vytáčalo chovanie matky, od skoro až pubertálneho obdivu k ešte žijúcemu populárovi, fajčenie v interiéri ich ikeabytu a hlavne "výchova" spočívajúca v permanentnom kritizovaní, výčitkách a obviňovaní, ktorými obšťastňuje nielen dieťa. Nečudo, že sa mladý obzerá po iných zdrojoch citového naplnenia a tepla domova, či už sú to starí rodičia alebo spolužiačka a jej "nedobrá" rodina. Veľmi dobre zachytený detský pohľad na svet aj detské riešenia zložitých problémov, bezprostrední detskí aj dospelí herci, film na mňa miestami pôsobil mojim obľúbeným skoro až dokumentárnym spôsobom. Zaujímavá postava bola pobožná babka upätá na dávno mŕtveho syna, nešťastný sebaobjímač a sympatická bola tiež učiteľka prvákov, aj keď voľba piesne druhý deň po "incidente" ma trochu zarazila. Každopádne zaujímavý filmový zážitok za štyri poháriky Explorer vodky pri petrolejke pod javorom.(vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)