Eden a potom... (1970)

Eden a potom...je rekonstruováním erotických představ. Alain Robbe-Grillet rozehrává hříčky na vícero rovinách, podává "smyslové" obrazy, a to bez nutné časové následnosti v novorománové podobě. Robbe-Grilletovy násilnější erotické představy celkem příhodně odrážejí "rekonstrukci" události opuštění (vyhnání) ráje. Hry a skutečnost, touhy po dobrodružství, umění, fikce a obraz s liniemi a geometrickými objekty, snění, realita je krajně nejistá, v zájmu pozornosti jsou pocity a smyslovost, smyslové vnímání. Nevinnost, nebo sadomasochismus? Hrdinkou novorománové podívané je Violette (Catherine Jourdan), mladá studentka. Nevšední halucinační prožitek u ní otevře dosud skryté hlubiny duše se všemi jejími touhami či strachy. Z dalších postav zaujmou: jisté magie znalý malíř, žijící na ostrově Džerba, Duchemin nebo též Dutchman (Pierre Zimmer), Violettini nejvýraznější kamarádi a univerzitní spolužáci - hledaný obraz nalézající Soňa (Jarmila Koleničová), po obrazu běsnící Boris (Juraj Kukura), kvůli obrazu po sobě jdoucí Marc-Antoine (Richard Leduc) a Jean-Pierre (Sylvain Corthay) -, "zvláštní" číšník kavárny Eden Franc (Ľudovít Króner), či Violettina "dvojnice" (Eva Luther).Eden a potom...čas se stal nezávislým na linearitě, teď již mohlo být, nebo teprve nastane, přestože je to právě nyní. Prvotní situace, prvotní pád, smyslovost, smyslové vnímání, občas podivuhodné obrazové kompozice, estetiku si podmaňují erotické představy.

Mám dojem, že pri natáčaní svojho prvého farebného filmu bol Robbe-Grillet odhodlaný využiť všetky prostriedky, ktoré mu toto médiu ponúklo – dôraz na farebnosť spočiatku evokuje Godarda, reklamy v kaviarni Eden pop-art, jej interiér zase Mondriana, nehovoriac o exotickom prostredí púštneho Tunisu. Najprefíkanejšia bola ale referencia na Robbe-Grilletov prvý film natočený v československej koprodukcií (Muž, ktorý luže), ktorá sa okrem spomenutia mien hlavných postáv z onoho filmu najlepšie prejavuje v obsadení Ľudovíta Kronera do úlohy čašníka Franza – postavu s rovnakým menom si dva roky predEdenomzahral aj jeho brat Jozef. V L'Eden et après je použitých niekoľko postupov, ktoré sú prítomné aj v skorších Robbe-Grilletových filmoch ako je napríklad stieranie hranice medzi "realitou", predstavou a filmovou realitou (v tomto prípade ide o postavu Violy – dej filmu mohol byť len jej osobnou predstavou, alebo kolektívnou predstavou partie vysokoškolákov hrajúcich záhadné hry, do ktorej patrí aj ona, ale pravdivá mohla byť aj jej poznámka ospomienke na budúcnosť), alebo repetícia nejakej udalosti z deja (Borisova a Ducheminova smrť). Často exponovaným motívom bol aj sadomasochizmus – prvok, ktorý má v robbe-grilletovskej estetike zrejme pevnú a stálu pozíciu (rovnako ako výskyt Catherine Robbe-Grilletovej vo vedľajších úlohách) a tiež prvok, ktorý zEdenumiestami robil zvláštne robbe-grilletovské giallo. Mizanscéna je spravidla prepracovaná s čím súvisí aj fakt, že Robbe-Grillet si vždy vedel vybrať toho správneho kameramana.

Vzpomínky na mou nejoblíbenější herečku konce šedesátých let Catherine Jourdan a také   atmosféru filmového klubu v té době, kde byly dostupné filmy nemyslitelné v běžné produkci.   Režisérovy filmy určitě nejsou vhodné pro každého diváka, ale to už záleží na jeho výběru. Pozdě si stěžovat a psát nesmyslné komentáře. Mě nikdy režisér nezklamal, i když jsem si vyslechl od přátel poznámky o snobech atd. Rád jsem se podíval na ČT Art, možná po pětačtyřiceti letech, a opět mi nezbývá než obdivovat výtvarnou stránku filmu a kameru. Minisukně dívek ze začátku sedmdesátek se už nikdy nevrátí a je to velká škoda, to byla krásná doba. Škoda, že nebývá uváděna slovenská verze filmu s jiným obsazením z řady domácích herců.

"Ak vás ten príbeh nudí, znamená to, že ste bez srdca."Zdá sa, že budem musieť navštíviť kardiológa. Napriek osvedčeným ingredienciám ako sex, násilie a exotické destinácie ma táto experimentálna zmeska umeleckých scén prepojená halucinačným príbehom väčšinu času nudila. Jediné spestrenie boli fešné Francúzky, hodne často polo alebo úplne nahé. Dal som po čase zase raz príležitosť obávanej množine filmov s názvom "Francúzi v 60. rokoch točia na Slovensku umenie", s ktorou síce mám neblahé skúsenosti z minula, ale v rámci aktuálnej exoticko-koprodukčnej výzvy som neodolal. Predpokladám, že mi to ako poučenie na pár rokov zase vydrží. Za jednu limonádu s horkastou príchuťou.

Tak toto je seriózne avandgadný film. Skupina študentov stretávajúcich sa v študentskom bufete Eden, hráva rôzne dekadentné hry. Príbeh sa točí okolo drahej maľby patriacej Viole. Dej však nie je lineárny a prebieha akoby v snovej rovine, takže to vyzerá akoTwin peaks, z ktorého niekto vystrihal väčšinu deja. Zaujímavá je napríklad zmena miesta z Bratislavy do Djerby, ktorá prebehne preľnutím skutočnosti s dokumentárnym filmom, ktorý študenti sledujú. Niektoré momenty sú ukázané vopred a iné spätne. Scény sú často sterilné a dialógy takmer absentujú. Zvukovú kulisa je minimálna a tvoria ju často len kakofonické zvuky a akordy. Nahotou sa tu nešetrí a po zostrihaní by z tohto dielka mohol byť kľudne celkom dobrý erotický film. Forma tu však zvíťazila nad obsahom a tak sa celok stal ťažko stráviteľný.